Zuzana Vikarská: Mik, Miku, Mikuláš, rasistický otrokář (?)

Aká bola tento rok vaša nádielka – sladkosti a mandarinky či zemiaky a uhlie? Mikulášska tradícia je nám všetkým dobre známa, ale zatiaľ čo v našich zemepisných šírkach chodia po boku Mikuláša anjel a čert, v Belgicku a Holandsku Sinterklaasovi pomáha Zwarte Piet – postavička s čiernou pleťou, výrazne červenými perami a kučeravými čiernymi vlasmi, ozdobená výraznými zlatými šperkmi. Čierny Peter: deti ho milujú, aktivisti za ľudské práva nenávidia. A čo na to ESĽP?

Celý příspěvek

Google Intuition vs. Google Zero?

Porušuje Google súťažné právo?

To sa v posledných rokoch snažili protisúťažné úrady zistiť na oboch stranách Atlantiku. Americká Federal Trade Commission prípad uzaverla v januári 2013. Pred Európskou komisiou prípad stále prebieha, je však už jasné, že internetový gigant z toho vyviazne rýchlo a bezbolestne. Komisia sa totiž rozhodla riešiť prípad neformálne, v rámci tzv. konania o prijatí záväzkov podľa čl. 9 Nariadenia 1/2003. V praxi to znamená: žiadna pokuta, žiadne konštatovanie protisúťažného jednania, namiesto toho Google sám navrhol riešenie situácie, ktoré je práve otvorené komentárom (do 27. 6. 2013) a v prípade, že ho Komisia schváli, bude pre Google záväzné po dobu 5 rokov.

(& off-topic: tieto alternatívne formy vymáhania súťažného práva sa v poslednej dobe objavujú stále častejšie. Znamená to, že sú lepšie? Určite sú rýchlejšie, ale čo znamenajú pre trh? A čo pre  predvídateľnosť v súťažnom práve? Nezabúdajme, že v prípade prijatia záväzkov Komisia vlastne nikdy jasne nerozhodne, či došlo alebo nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže... A vôbec, čo private enforcement? Google vo svojich záväzkoch totiž "expressly denies any wrongdoing or that it has any liabilityrelating to the Commission’s investigation under Article 102 TFEU.")

Ale poďme rovno k veci: čím sa teda Google (ne?)previnil proti súťažnému právu?

Celý příspěvek

Výbor podľa čl. 255: Pohľad cez kľúčovú dierku

Minulý týždeň sme sa z médií dozvedeli, že český kandidát na sudcu Tribunálu v Luxemburgu neprešiel Výborom podľa čl. 255. Keďže je rozhodovacia činnosť Výboru netransparentná, nemáme k dispozícii bližšie informácie o dôvodoch tohto rozhodnutia. Výbor síce musí vyhotoviť odôvodnené rozhodnutie, jeho adresátom je však len vláda príslušného členského štátu. O dôvodoch odmietnutia ministra Mlsnu teda môžeme len špekulovať.

Ako základ pre špekulácie nám však môže poslúžiť hneď niekoľko zdrojov informácií. Samotný Výbor publikoval zatiaľ dve "správy o činnosti": prvú vofebruári 2011, druhú v januári 2013. Detailnejší pohľad do rozhodovacej činnosti Výboru ponúkajú i členovia Výboru v rámci svojich "akademických" aktivít: Lord Mance v prednáške pre UKAEL z októbra 2011 a v Newsletteri NSCEU, či predseda Výboru Jean-Marc Sauvé v čerstvej publikácii k 60.výročiu Súdneho dvora EU. Činnosť Výboru tiež stručne komentoval generálny advokát Jääskinen v nedávnej prednáške na KCL.

Celý příspěvek

Víkendové ohlášky

Vo štvrtok sme si pripomenuli deň Európy. V roku 1950 Robert Schuman hovoril o budovaní zjednotenej Európy a vyzýval európske národy k solidarite. EUI vo Florencii zorganizoval pri príležitosti dňa Európy medzinárodnú konferenciu "The State of the Union", na ktorej európski politici i akademici diskutovali o ďalšom smerovaní EU. Mnohí rečníci pracovali s pojmom európskej federácie. Môžeme naozaj v blízkej budúcnosti očakávať inštitucionálnu premenu EU? Samozrejme, federácia nie je nutne synonymom hlbšej integrácie, veľmi pekne o tom hovorí môj obľúbený ústavný právnik Jan Kysela.

V piatok sme sa od médií dozvedeli, že "Soudní dvůr EU nechce ministra Mlsnu". No, ono to asi nikoho moc neprekvapilo, ale o tom už sa tu raz diskutovalo. Zaujímavé bude pozorovať ďalší vývoj, nechajme sa prekvapiť...

V uplynulom týždni sme sa ďalej dozvedeli, že podľa QS World University Rankings je najlepšou právnickou fakultou na svete Harvard Law School, zatiaľ čo v kontinentálnej Európe vedie parížska Sorbonna. Žiadna stredoeurópska univerzita sa do top 200 neprebojovala.

Ak Vás zaujímajú otázky justície, máte už len necelých 24 hodín na to, aby ste sa prihlásili na letnú školu o súdoch a sudcoch. Hlavný kurz učí Jan Komárek & David Kosař, špecializačné prednášky budú v podaní hviezd a hviezdičiek zo všetkých kútov Európy.

V pondelok sa na Súdnom dvore v Luxe budú oslavovať 50. narodeniny rozsudku Van Gend en Loos. Ak ste sa na konferenciu nestihli či nemohli prihlásiť, môžete ju sledovať v priamom prenose na stránkach Súdneho dvora. Program je viac než zaujímavý!

Na záver ešte dve pozvánky:

- ak sa chcete dozvedieť viac o simulovaných súdnych sporoch, mohla by Vás zaujímať prednáška "Mezinárodní moot courty na PF UK", ktorú organizuje Common Law Society in memoriam Davida Seikela, svojho dlhoročného člena a zapáleného mootového kouča. Na prednáške sa môžete dozvedieť zaujímavosti zo sveta mootingu a získať praktické informácie o tom, ako sa do tohto sveta zapojiť. Akcia sa uskutoční na PF UK v stredu 15.5.

- do 15.5. sa môžete prihlásiť na konferenciu "Československé důchody - bilance poločasu", ktorú organizuje Česká společnost pro evropské a srovnávací právo v spolupráci s CEVRO Institutem. Akcia sa uskutoční v piatok 28.6.

Príjemný zvyšok víkendu!

Celý příspěvek

Belgické nehnuteľnosti, sociálna politika a ESD

Uvažovali ste niekedy o kúpe či prenájme nehnuteľnosti v zahraničí? Ak áno, ocitli by ste sa vo sfére voľného pohybu osôb (sťahujete sa do zahraničia), voľného pohybu kapitálu (investujete do zahraničnej nehnuteľnosti), prípadne voľného pohybu služieb (jednáte so zahraničnou realitkou, ktorá vám poskytuje službu).

Keby ste tieto úvahy smerovali na belgický realitný trh, asi by ste si to veľmi rýchlo rozmysleli. Zistili by ste totiž, že prenajímatelia odmietajú komunikovať virtuálne, dokumenty a zmluvy sú takmer výlučne holandsky/francúzsky, do prenajatého bytu vám vlastník vstupuje bez ohlásenia (a ku koncu zmluvy i s ďalšími osobami - potenciálnymi nájomcami / kupcami), atď. Ak nehnuteľnosť kupujete či prenajímate na viac než 9 rokov, budete musieť akejsi provinčnej hodnotiacej komisii dokázať, že máte "dostatočnú väzbu" na obec, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Navyše má Belgicko nadpriemerne vyvinutú politiku sociálneho bývania, takže ak sa rozhodnete postaviť nehnuteľnosť, musíte počítať s určitými obmedzeniami či kvótami... 
Celý příspěvek

Moot, Meet & Compete

Predstavte si, že ste advokát. Jeden z Vašich klientov sa údajne dopustil protisúťažného jednania tým, že uzavrel zakázané licenčné zmluvy a zneužil svoje dominantné postavenie. Predstavte si tiež, že je vo Vašom štáte porušenie súťažného práva trestným činom a že príslušný trestný súd Vášmu klientovi uložil peňažitý trest vo výške € 50.000 (právnickej osobe) a 18 mesiacov "natvrdo" (zodpovednej FO). Keďže ste právnik s výborným prehľadom v európskom práve, tak viete, že by sa na jednanie Vášho klienta mohla vzťahovať výnimka plynúca z nariadenia č. 772/2004 (dohody o transfere technológií), klient sa teda žiadneho protiprávneho jednania nedopustil a sankcia bola neoprávnená. Odvoláte sa preto proti rozsudku trestného súdu a tvrdíte, že sa stala chybička: súd mal aplikovať nielen národné právo (v ktorom žiadne výnimky nie sú), ale tiež európske právo, ktoré by Vášho klienta ochránilo pred postihom. S aplikáciou európskeho práva (čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ) by sa navyše otvorili dvere pre aplikáciu Listiny základných práv EU a ukázalo by sa, že v uvedenom trestnom procese boli porušené dve základné práva Vášho klienta: prezumpcia neviny podľa čl. 48 a proporcionalita trestných sankcií podľa čl. 49(3) LZPEÚ.

Odvolací súd však s Vašou argumentáciou nesúhlasí. Národné trestné súdy predsa nemajú žiadnu povinnosť aplikovať európske právne normy ("a ak to niekto tvrdí, tak absolútne nerozumie trestnému procesu"). Ďalej Vás poučí, že národné súťažné právo sleduje iné záujmy než európske súťažné právo, paralelná aplikácia európskych noriem je teda vylúčená priamo textom čl. 3(3) nariadenia č. 1/2003. Navyše odvolací súd dodá, že i keby bolo aplikovateľné národné a európske právo zároveň, tak by národná norma mala prednosť, patrí totiž do "materiálneho jadra" právneho poriadku daného štátu. Aby svoj argument podporil i európskym právom, odkáže odvolací súd na čl. 4(2) Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí o rešpekte Únie k národným identitám členských štátov. Keďže sa v tejto kauze objavilo hneď niekoľko sporných európskoprávnych otázok, požiadate odvolací súd o položenie predbežnej otázky Európskemu súdnemu dvoru, odvolací súd to však nepovažuje za dobrý nápad a predbežnú otázku nepoloží.

Vy sa však nevzdávate - rozhodnete sa podať ústavnú sťažnosť. Ústavný súd je o niečo priateľskejší a predbežnú otázku podá. Vy teda balíte kufre a vydávate sa do Luxemburgu, vysvetliť európskym sudcom právne argumenty v prospech Vášho klienta... 
Celý příspěvek

KU Leuven: A clever brain knows where it must be.

'Een slim brein weet waar het moet zijn,' znie v origináli reklamný slogan KU Leuven, mojej novej alma mater.  Ďakujem Michalovi za privítanie a všetkým ostatným Jinoprávníkům za pozvanie na blog, na ktorom sme my jašteričky (právne) vyrastali. Je mi cťou stať sa na chvíľu jeho súčasťou. Písať budem hlavne o európskom práve, úvodný post však venujem predstaveniu svojho sveta. 

Leuven je kúzelné študentské mestečko v srdci Belgicka, kam som v roku 2011 vyrazila na Erasmus a odkiaľ sa mi už nechcelo odísť. Spojenie bezstarostného erasmáckeho života (ktorý sa stáva trochu menej bezstarostným, keď sa bezmyšlienkovite dáte na mooting, ale o tom niekedy nabudúce) a kvalitného vzdelania robí z KU Leuven špičkovú študentskú destináciu, obzvlášť pre fanúšikov európskeho či medzinárodného práva.

Špičkových erasmáckych destinácii je však neúrekom, stačí sa preklikať informáciami v databáze NAEP a vybrať si "tú svoju".

Erasmom však môj pobyt v Leuven neskončil. Len pár dní po tom, čo som si väčšinu vecí presťahovala naspäť do Prahy (zákon schválnosti!), mi jeden z profesorov ponúkol možnosť zostať v Leuven na ďalšie 4 roky: ako doktorandka na katedre európskeho ekonomického práva. Na rozhodnutie o svojej ďalšej kariére som mala len necelých 24 hodín, rozhodla som sa to však skúsiť a "uniknúť" tak pred českou právnou praxou.

Ako teda vyzerá život leuvenských doktorandov?

1. Status leuvenského doktoranda je schizofrenický: sme študenti a zamestnanci univerzity "dva v jednom". Ako zamestnanci teda "chodíme do práce", sme platení, poistení, čerpáme dovolenku a plníme asistentské povinnosti, stále však máme status študenta a všetky práva a povinnosti z toho vyplývajúce.

2. Zvláštne je, že máme na fakulte svoje kancelárie a očakáva sa od nás, že v nich budeme 38 hodín týždenne sedieť a písať dizertačnú prácu. Ak nie sme v kancelárii, musíme byť buď na dovolenke alebo na tzv. "misii" (niečo ako služobná cesta, spadajú tam hlavne konferencie a študijné výlety).

3. Konferencie si vyberáme sami, prípadne nás školiteľ niekam vyšle. Univerzita nám hradí náklady v prípade, že na konferencii vystúpime s príspevkom. V opačnom prípade si to síce môžeme nahlásiť ako misiu, financujeme si to však z vlastnej kapsy.

4. Dizertačka (bohužiaľ i našťastie) nie je našou jedinou povinnosťou.  Venujeme sa tiež "učiteľským povinnostiam" (teaching duties), kam spadajú všetky druhy práce so študentmi: vedenie seminárov, odborné i menej odborné konzultácie, vedenie seminárnych prác a diplomoviek, trénovanie moot courtov, zadávanie a opravovanie rozličných zadaní (domácich úloh) v priebehu semestra a ďalšie drobné úlohy.

5. Sme asistenti svojich školiteľov. Pripravujeme im rozličné podklady k prednáškam, konferenciám či konzultáciám. "Briefujeme" ich pred príchodom študenta, aby študent dostal vyčerpávajúcu spätnú väzbu ku každej verzii svojej práce. Podobne je to i s prípravou prednášok: profesor svoju oblasť samozrejme výborne pozná, asistent mu však k prednáškam pripravuje osnovu a kontroluje najnovšiu judikatúru. Ak profesor píše článok na určitú tému, hľadáme mu zdroje, čítame jeho drafty, komentujeme, uhladzujeme...

6. Doktorandské štúdium môže trvať buď 4 alebo 6 rokov. V prvom prípade venuje doktorand 10% pracovného času teaching duties. V prípade 6-ročného štúdia je podiel teaching duties až 40%. To je však len teória, v praxi to vždy záleží na konkrétnom školiteľovi a na individuálnej komunikácii. Vyťaženosť sa tiež mení v čase: najbližších pár dní budeme doslova utopení v diplomovkách, v lete sa zase môžeme na pár týždňov "stratiť z dohľadu" a premýšľať o komplikovaných právnych otázkach na pláži či pod stanom (len si na to musíme vziať dovolenku, alebo nám to niekto musí schváliť ako "študijný výlet").

7. Celý prvý rok máme na to, aby sme si vybrali tému. (Je to prekliatie, ja ju po siedmich mesiacoch stále nemám.)
8. Priebeh štúdia kontroluje tzv. Doctoral Commission, v ktorej sedia profesori z rozličných oblastí práva a kriminológie. Pred túto komisiu predstupuje doktorand najprv s projektom svojej dizertačnej práce, a to kedykoľvek v priebehu prvého roka štúdia. Komisia skúma prácu po obsahovej i metodologickej stránke a projekt buď schváli bez ďalšieho alebo navrhne jeho doplnenie či zmeny. Podľa výsledku stretnutia s touto komisiou sa doktorandovi predĺži alebo nepredĺži pracovná zmluva na ďalší rok.
9. V priebehu štúdia musíme publikovať určitý počet článkov v medzinárodných odborných časopisoch. Z pohľadu doktoranda je na tom iritujúce to, že sa na každý článok chce podpísať ako spoluautor i školiteľ (je predsa vašim mentorom a k mnohým myšlienkam vás priviedol). Na jednu stranu je to plus, pretože (známe) profesorské meno môže zaručiť, že si článok prečíta omnoho viac ľudí. Na druhú stranu to môže znamenať, že doktorandské drafty článkov sa hromadia na profesorskom stole, ten však na to "momentálne" (tj. dlhodobo) nemá čas a publikácia neprichádza a neprichádza...

10. Dalo by sa pokračovať ešte dlho, výstižnejšie však bude odkázať na www.phdcomics.com, kde je náš svet zachytený viac než výstižne :-)

V desiatich bodoch sa pochopiteľne nedá vysvetliť všetko, navyše je mnoho vecí individuálnych. Existujú katedry, na ktorých sa funguje podľa pevného režimu, inde zase doktorandi žijú ako samorasty. Nech už je však štruktúra nastavená akokoľvek, KU Leuven ponúka všetko, čo človek potrebuje k tomu, aby jedného dňa odovzdal naozaj kvalitnú prácu.

Môj školiteľ vždy hovorí: robíme len to, z čoho máme radosť. Väčšinu času je to pravda, máme naozaj slobodu baviť sa o témach, ktoré nás naozaj fascinujú, a hľadať odpovede na otázky, ktoré nám "nedajú spať". Prichádzajú však i momenty, kedy svet nie je ružový. Jeden príbeh za všetky: minulý týždeň mal byť relatívne pokojný, naplánovala som si teda vlastný "čítací" program. Vtom však prišiel školiteľ a poprosil ma o pomoc s článkom, na ktorom pracuje. Mala som pocit, že je to pomoc dosť rozsiahla, tak som sa (per analogiam) opýtala, či ma za to napíše ako spoluautora. Povedal mi, že nie. "Some things you simply do for love, not for credit."

Celý příspěvek