Ale poďme rovno k veci: čím sa teda
Google (ne?)previnil proti súťažnému právu?
Google je obvinený predovšetkým z toho, že (1) vo
výsledkoch vyhľadávania uprednostňuje vlastné služby a (2) neoprávnene kopíruje obsah webových stránok.
(Sťažnosti tiež smerujú na problémy týkajúce sa exkluzívnych ustanovení v
zmluvách s inzerentmi a na nastavenie aplikácie AdWords, tomu sa však
venovať nebudem.)
Ad 1) Súťažiteľom vadí, že Google vo výsledkoch vyhľadávania zvýhodňuje
vlastné služby (Google Maps, Google Reviews, Google News, Google Images,
Google Translate, Google Shopping, YouTube, etc.). Príklad: zadáte do Googlu pravnicka
fakulta UK, zobrazí sa Vám toto:
Vadí vám, že vám Google "vnucuje" svoje služby
Google Maps a Google Reviews? Poškodzuje Vás to ako spotrebiteľa?
Ad 2) Prevádzkovatelia (spravodajských) webov sa sťažujú, že
Google na ich stránky nielen odkazuje, ale taktiež nedovolene kopíruje ich
obsah (tzv. scraping). Hovoríme o dvoch riadkoch textu, ktoré vidíte
pod každým odkazom vo výsledkoch vyhľadávania. Príklad: chcete jednoducho a
rýchlo nájsť nedávny článok na JP, ktorý hovoril o zadržaní zlodeja v samoobsluhe,
napíšete preto do Googlu jine pravo samoobsluha a ako prvý odkaz vám
vypadne:
A opäť: cítite sa ako spotrebiteľ poškodený tým, že nájdete
pod každým odkazom dva riadky textu, ktoré vám majú pomôcť posúdiť relevanciu
výsledku?
***
Druhý problém (scraping) je o niečo jednoduchší a Google ho
vyriešil elegantne: zaviedol opt-out. Nechcete, aby sme z vašich stránok
kopírovali? Tak my nebudeme. Vo výsledkoch vyhľadávania zobrazíme len názov
webu a URL. (Vaša škoda, veľmi pravdepodobne na vás nikto neklikne...)
***
Prvý problém (zvýhodňovanie služieb Google) je však extrémne kontroverzný a Komisia sa (vďaka alternatívnemu spôsobu riešenia) pravdepodobne úspešne vyhne odpovediam na mnohé dôležité otázky. Tá najdôležitejšia z nich je: Má tento problém vôbec Komisia riešiť? (Majú sa protimonopolné úrady zaoberať otázkou, ako má
Google napísaný svoj vyhľadávací algoritmus? Koho tým chránia? Súťažiteľov,
ktorí Googlu závidia jeho 95% podiel na trhu?)
Filozofia Googlu sa v posledných rokoch posunula od
vyhľadávania relevantných výsledkov k vyhľadávaniu individualizovaných
výsledkov. Snaží sa každému z nás dať to, čo hľadáme, čo máme radi, čomu
rozumieme. Snaží sa nás spoznať, pamätať si naše preferencie, čítať nám
myšlienky. (Áno, je to desivé.) A snaží sa nám to dať "na prvý klik".
Preto, keď do vyhľadávacieho riadku napíšeme adresu, ukáže nám mapu, keď
napíšeme 100 CZK, ukáže nám, koľko je to €. Až potom prichádzajú ostatné
výsledky z webu. (Fungovanie troch samostatných algoritmov je výborne
vysvetlené napríklad v tomto článku.)
Súťažiteľom však vadí, že Google ponúka najprv svoje vlastné
služby, až potom ukazuje ostatné relevantné výsledky. Chcú, aby sa i vlastné
produkty Googlu zaradili medzi ostatné výsledky, a to podľa relevancie. Google
však navrhuje iné riešenie: labelling. Výsledky z vlastných služieb
viditeľne oddelí od ostatných výsledkov a pridá k nim informáciu, že sa jedná o
služby Google. Grafickú ukážku tohto riešenia nájdete v návrhu záväzkov.
To je však problém. Výsledky vyhľadávania totiž nie je možné
usporiadať neutrálne. Poradie výsledkov je určené podľa kombinácie
faktorov (výskyt kľúčových slov a synoným, návštevnosť stránky,
"kvalita" webu, atď.), ktorým Google prikladá relevantnú váhu vo
svojom algoritme. [Na tomto probléme bol založený skvelý diel The Good Wife, v ktorom sa v dokazovaní vysvetľuje, ako funguje internetové
vyhľadávanie (vyhľadávač ChumHum je samozrejme Google), báječný je Judge Marx, ktorý vždy všetkému rozumie!]
Problém je však ešte niekde inde. Nesťažujú sa
spotrebitelia, sťažujú sa konkurenti. Presne ako v prípade Microsoft -
lenivému spotrebiteľovi určite nevadí, že mu Microsoft k operačnému systému
automaticky pridá i Windows Media Player a Internet Explorer.
Lenivý spotrebiteľ je za to rád, pretože mu to uľahčí život. (A áno, viem, ako dopadol Microsoft. A myslím si, že mal dopadnúť inak.) A
lenivému spotrebiteľovi rovnako uľahčuje život Google, ktorý na jeho otázky
odpovedá priamo, namiesto toho, aby ho posielal k ďalším zdrojom informácií.
Google už nie je len Google Search. Je to kombinácia
vyhľadávača a mnohých ďalších služieb. Google najprv skúša odpovedať na otázky
užívateľov pomocou informácií, ktorými sám disponuje, a až následne im ukáže,
akou cestou sa majú vydať, ak chcú odpoveď predsa len hľadať sami. Google
"manipuluje" výsledky vyhľadávania, ale manipuluje ich intuitívne,
aby nám poskytol čo najlepší výsledok. Túto zmenu (kriticky) popisuje výborný
článok The Case Against Google:
"Search is just about retrieving information. Actually answering
subjective questions requires a deep knowledge of the person doing the asking:
Where you are, who your are friends, what your interests are, what you like and
don't like."
***
Keby som bola Google a keby mi Komisia dýchala na krk,
urobila by som úplne iný krok než labelling. Namiesto jedného Google Search by som predstavila dva samostatné produkty: Google Zero a Google Intuition.
Google Zero by bol obyčajný vyhľadávač. Niečo ako DuckDuckGo. Vyhľadávač, ktorý každému odpovie rovnako.
Google Intuition by bol personalizovaný, pracoval by na
základe informácií, ktoré mu o sebe dobrovoľne poskytnem. Zvykol by si na to,
že keď niečo hľadám, zaujímajú ma len výsledky z posledného týždňa. Rozoznal
by, čo ma zaujíma, v akom jazyku som schopná si to prečítať. Do výsledkov
vyhľadávania by zahrnul i dáta z môjho Gmailu, Google kalendáru, informácie o
mojich kontaktoch z Google + ... A Komisia by mu nemohla nič prikazovať či
zakazovať, pretože by to bol skrátka nový relevantný trh, kde Google (Intuition) zatiaľ
nemá konkurenciu.
A ak by mi intuitívny Google vadil či prestal vyhovovať, jednoducho by som sa odhlásila a opäť pracovala s obyčajným vyhľadávačom.
Je to riešenie v princípe podobné tomu, ktoré zvolil Microsoft.
Ten dnes predáva operačný systém Windows s predinštalovanými programami, ale
tiež tzv. N-verziu, v ktorej Windows Media Player nie je (...a ktorú
si skoro nikto nekupuje).
***
V dnešnom článku 102 ZFEÚ skrátka nevidím nič, čo by Google
porušoval. Samozrejme, Komisia v článku 102 vždy nájde to, čo v ňom práve nájsť
chce. Ale možno je čas sa zamyslieť, ako chce európske súťažné právo
(konzistentne!) pracovať s tzv. novou ekonomikou (v ktorej keď zadáte do Google Images antitrust, jasne sa ukáže, o čom to dnes celé je). Možno nie som
priemerný spotrebiteľ, ale nepotrebujem, aby ma Komisia chránila pred Googlom.
Až budem mať pocit, že Google výsledky manipuluje príliš, dám mu zbohom a vyberiem si niektorú z iných možností.