26 února 2014
Vo voľbách do Európskeho parlamentu
v máji nebudú nemecké strany obmedzované už ani trojpercentnou klauzulou,
to dnes rozhodol nemecký Spolkový ústavný súd. Podľa tlačovej správy súdu je
zásah do princípov rovného volebného práva (článok 3 odsek 1 Základného Zákona)
a rovnosti šancí politických strán (článok 21 odsek 1 Základného Zákona) za
súčasných „právnych a skutočných pomerov“ neospravedlniteľný.
Článok 3 Základného Zákona obsahuje princíp
rovnosti, odvodený z princípu demokracie a teda „egality“ občanov.
Každý hlas sa musí odzrkadliť vo výsledku volieb a musí mať tú istú
hodnotu ako každý iný hlas. Okrem toho by mal každý hlas mať aj rovnako veľký
vplyv na zloženie volených zástupcov. Rovnosť šancí pre volebné strany znamená
zase, že volebný výsledok a rozdelenie miest v parlamente by mali pomerne
čo možno najpresnejšie odpovedať počtu odovzdaných hlasov.
„Právnymi a skutočnými pomermi“ súd myslí
rozdielnosť fungovania Európskeho parlamentu v porovnaní s parlamentmi
členských štátov (kde je klauzula bežným prvkom volebného procesu). Pokiaľ
Európsky parlament nefunguje na antagonistickom princípe vláda-opozícia, nie je
na klauzulu žiaden oprávnený dôvod. Klauzula totiž podľa súdu slúži na to, aby
sa zachovala funkcieschopnosť parlamentu, a aby sa predišlo difúznosti
strán, ktoré nebudú schopné zostaviť vládu. Súd však jedným dychom dodáva, že
sa vývoj Európskeho parlamentu a princípy jeho fungovania neustále menia.
Ak sa Európsky parlament jedného dňa začne profilovať podobne ako parlamenty
členských štátov, a teda ak bude potrebná väčšina na vytvorenie vlády v jeho
rámci, je Bundesverfassungsgericht pripravený klauzulu opäť zaviesť. To
samozrejme môže (odhliadnuc od vzťahu k nemeckému zákonodarcovi), pretože
predpisy EU určujú pre voľby do Európskeho parlamentu len pomerný volebný
systém. Ostatný volebný proces je v kompetencii členských štátov.
Nech už znie argumentácia súdu akokoľvek
zrozumiteľne, a dovolím si tvrdiť, tak trocha typicky „voßkuhlovsky“,
z pomeru 5:3 sudcov v prospech zrušenia klauzuly je jasné, že to
nebolo jednoduché rozhodnutie. Ušlo sa mu dokonca aj jedno „Sondervotum“. Otázne
a snáď aj diskusie hodné je, nakoľko je strach z „roztrúsenosti“ strán
v parlamente a jeho chýbajúcej funkcieschopnosti opodstatnený vlnou
antieurópskych a pravicovo extrémistických strán v rámci Nemecka (a
celej Únie), a aké dôsledky bude mať toto rozhodnutie o tri mesiace.
Přihlásit se k odběru:
Komentáře k příspěvku (Atom)
Nejčtenější příspěvky všech dob
- Zadržení zloděje v samoobsluze podle nového občanského zákoníku
- (Auto)regulace a kartelizace: návrh na prodloužení koncipování ze 3 na 5 let
- Pavel Molek: Rudé a hnědí aneb o dvou právních podáních
- Nejnespravedlivější rozsudky
- Kubo Mačák: Banánový judikát?
- Znalecký posudek - dobrý sluha, ale zlý pán
- Právo davu
- Obrana feminismu
- Občanský zákoník zdrcený novelou novel? Část I.
- Tomáš Sobek: Disciplinární řízení v Plzni