26 února 2014

Barbora Budinska: Aj tri percentá sú pri voľbách do Európskeho parlamentu veľa (krátka správa)

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji nebudú nemecké strany obmedzované už ani trojpercentnou klauzulou, to dnes rozhodol nemecký Spolkový ústavný súd. Podľa tlačovej správy súdu je zásah do princípov rovného volebného práva (článok 3 odsek 1 Základného Zákona) a rovnosti šancí politických strán (článok 21 odsek 1 Základného Zákona) za súčasných „právnych a skutočných pomerov“ neospravedlniteľný.
Článok 3 Základného Zákona obsahuje princíp rovnosti, odvodený z princípu demokracie a teda „egality“ občanov. Každý hlas sa musí odzrkadliť vo výsledku volieb a musí mať tú istú hodnotu ako každý iný hlas. Okrem toho by mal každý hlas mať aj rovnako veľký vplyv na zloženie volených zástupcov. Rovnosť šancí pre volebné strany znamená zase, že volebný výsledok a rozdelenie miest v parlamente by mali pomerne čo možno najpresnejšie odpovedať počtu odovzdaných hlasov. 
 
„Právnymi a skutočnými pomermi“ súd myslí rozdielnosť fungovania Európskeho parlamentu v porovnaní s parlamentmi členských štátov (kde je klauzula bežným prvkom volebného procesu). Pokiaľ Európsky parlament nefunguje na antagonistickom princípe vláda-opozícia, nie je na klauzulu žiaden oprávnený dôvod. Klauzula totiž podľa súdu slúži na to, aby sa zachovala funkcieschopnosť parlamentu, a aby sa predišlo difúznosti strán, ktoré nebudú schopné zostaviť vládu. Súd však jedným dychom dodáva, že sa vývoj Európskeho parlamentu a princípy jeho fungovania neustále menia. Ak sa Európsky parlament jedného dňa začne profilovať podobne ako parlamenty členských štátov, a teda ak bude potrebná väčšina na vytvorenie vlády v jeho rámci, je Bundesverfassungsgericht pripravený klauzulu opäť zaviesť. To samozrejme môže (odhliadnuc od vzťahu k nemeckému zákonodarcovi), pretože predpisy EU určujú pre voľby do Európskeho parlamentu len pomerný volebný systém. Ostatný volebný proces je v kompetencii členských štátov. 

Nech už znie argumentácia súdu akokoľvek zrozumiteľne, a dovolím si tvrdiť, tak trocha typicky „voßkuhlovsky“, z pomeru 5:3 sudcov v prospech zrušenia klauzuly je jasné, že to nebolo jednoduché rozhodnutie. Ušlo sa mu dokonca aj jedno „Sondervotum“. Otázne a snáď aj diskusie hodné je, nakoľko je strach z „roztrúsenosti“ strán v parlamente a jeho chýbajúcej funkcieschopnosti opodstatnený vlnou antieurópskych a pravicovo extrémistických strán v rámci Nemecka (a celej Únie), a aké dôsledky bude mať toto rozhodnutie o tri mesiace.