Košický bumerang: K rozhodnutiu prezidenta SR nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora (Kubo Mačák)

Pred sviatkami som tu zverejnil pár slov týkajúcich sa nedávneho rozhodnutia slovenského ústavného súdu vo veci výkladu slovenskej ústavy a povinnosti prezidenta vymenovať parlamentom navrhnutého kandidáta na post generálneho prokurátora (sp. zn. PL. ÚS 4/2012). Čitateľom dávam do pozornosti dnešné nadväzujúce rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR a jeho deväťstránkové odôvodnenie. Prezident upriamil svoju pozornosť na skutočnosti, ktoré podľa neho nasvedčujú tomu, že zvolený kandidát nespĺňa „nároky na morálne vlastnosti“ spojené s touto funkciou. Prezident sa rozhodnutia ústavného súdu dotkol iba nepriamo, bez citácie, a to v odseku, v ktorom parafrázoval výrok súdu v súvislosti s kauzou skartovania protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča:

„Vážne pochybnosti o tom, či zvolený kandidát je schopný vykonávať funkciu generálneho prokurátora spôsobom neznižujúcim vážnosť tejto ústavnej funkcie a celej prokuratúry, ktorej má byť vrcholným predstaviteľom a vykonávať túto funkciu spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním prokuratúry, tak, aby to neviedlo k narušeniu riadneho chodu tohto ústavného orgánu, vzbudzuje aj skutočnosť, že v súvislosti so skartovaním protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča neprejavil dostatočnú zodpovednosť a zachoval sa nečestne.“ (zvýraznenie parafrázovaného textu doplnené).

Nechcem sa púšťať do úvah o tom, do akej miery skartácia zápisnice a nasledujúce „mlženie“ spochybňujú morálny profil kandidáta a radšej ani do pokusov o porovnanie tohto prehrešku so zdokumentovanými kauzami súčasných a minulých predstaviteľov slovenských ústavných orgánov. No trúfam si povedať, že prezidentovmu listu badateľne chýba vysvetlenie toho, ako by ním uvedené skutočnosti vrátane tej uvedenej v citovanom odseku mohli spôsobiť v prípade Čentéšovho vymenovania „narušenie riadneho chodu ústavných orgánov“ vyžadované ústavným súdom (výrok cit. rozh.).

Predpokladom tohto môjho tvrdenia samozrejme je, že nebudeme považovať akékoľvek (subjektívne vnímané) morálne zlyhanie objavené v minulosti kandidáta za automatické ohrozenie riadneho chodu orgánu, ktorý by mal viesť. No také niečo mi v slovenskom kontexte, kde mnohí verejní predstavitelia vrátane všetkých doterajších prezidentov boli do roku 1989 členmi komunistickej strany, príde, odpusťte mi ten eufemizmus, príliš utopické. Prezidentovo rozhodnutie je teda prinajmenšom nedostatočne odôvodnené.

Patrí sa však aj opätovne pripomenúť, že majorita v tejto súvislosti prezidentovi povolila prakticky neobmedzené uváženie s veľmi nejasnými kontúrami (viď najmä bod 46 rozhodnutia a kritiku v mojom pôvodnom poste). Bumerang, ktorý tak väčšina ústavného súdu odhodila len pred pár týždňami, sa teda do Košíc zrejme veľmi skoro vráti v podobe ústavnej sťažnosti odmietnutého kandidáta proti prezidentovmu rozhodnutiu.