Ako sa dostať na Oxbridge (2): Prihláška a prijatie

V minulom dieli sme si priblížili základné kamene prijímacieho procesu na univerzity v Oxforde a v Cambridge (známe tiež súhrnne ako Oxbridge). Dostal som vcelku neočakávané množstvo komentárov a e-mailov s otázkami, za ktoré samozrejme ďakujem a pokúsim sa na všetky postupne odpovedať. Ako som naznačil, kľúčovým obdobím, ktoré začína ihneď po rozhodnutí prihlásiť sa na Oxbridge, je spracovanie prihlášky samotnej. To prekvapivo nie je až také náročné, ako by ste možno čakali – oproti prihláškam do iných programov a kurzov od vás Oxford a Cambridge vyžadujú paradoxne skôr menej než viac – o to je však dôležitejšie, ako prihlášku (v širokom slova zmysle, samozrejme) vyplníte. Zvyšok tohto postu je teda akýmsi manuálom, ktorý vám priblíži najpodstatnejšie súčasti oboch oxbridgeských prihlášok a pár autorových odporúčaní k nim.


Oproti minulým rokom je dnes už prijímací proces na obe univerzity centralizovaný, a tak vám stačí pracovať s jednotnou prihláškou, dostupnou na univerzitných webstránkach. Ak pri čítaní začínate váhať, či sa na Oxbridge neprihlásiť (alebo ste toto rozhodnutie urobili už dávno), odporúčam si v túto chvíľu prihlášky otvoriť vo vedľajšom okne a sem-tam skontrolovať, či tento text zodpovedá realite.

Univerzita v Oxforde:
Application Form:

http://www.admin.ox.ac.uk/postgraduate/apply/forms/appform.pdf (PDF) (zatiaľ iba verzia 2007/2008)
Notes of Guidance:

http://www.admin.ox.ac.uk/postgraduate/apply/forms/contednotes.pdf (PDF) (detto)

Univerzita v Cambridge:
Graduate Application Pack:

http://www.admin.cam.ac.uk/offices/gradstud/admissions/forms/graduate_application_pack_2007-08.pdf (PDF) (zatiaľ iba verzia 2007/2008)

Čo majú prihlášky spoločné?

Až sa rozhodnete prihlášku podať, určite si detailne prečítajte univerzitné inštrukcie, ktoré je potom nevyhnutné bezvýhradne dodržať. Keďže tieto školy dostávajú ročne veľké množstvo prihlášok do štúdia, nemôžu sa každej venovať osobitne a dohľadávať za vás chýbajúce dokumenty alebo vás upozorňovať na nevyplnené kolónky. Aj keď malý formálny prešľap nemusí ešte znamenať katastrofu, je dobré mať prihlášku po formálnej stránke bezchybnú už len preto, aby ste boli pokiaľ možno na rovnakej štartovacej pozícii ako ostatní „súťažiaci“.

Vyplniť osobné údaje je pre väčšinu z nás hádam pomerne jednoduché, zložitejšie to začína byť s výberom college (Cambridge, str. 11; Oxford, str. 3). Ak o colleges viete toľko, čo ja pred rokom, určite sa s niekým poraďte predtým, než vystrelíte naslepo – niektoré z nich neakceptujú mužov (napr. Lucy Cavendish na Cambridge alebo do r. 2008 St. Hilda’s na Oxforde), iné nemajú záujem o študentov práva (napr. Linacre na Oxforde, na Cambridge tento problém nie je), a tak by kvalite vašej prihlášky nepridalo, ak by ste sa uchádzali o miesto, ktoré ani neprichádza do úvahy.

Obe prihlášky sa vás pýtajú na to, o aké iné inštitúcie sa ešte uchádzate (Cambridge, str. 12; Oxford, str. 4). Ak je váš výber viacmenej konzistentný (t.j. ak sa nehlásite práve a len na Oxford a na Univerzitu v Mokrej Mači), odporúčam nezatĺkať, úprimná odpoveď (pokiaľ teda vôbec má iný ako štatistický význam) zvýrazní, že si uvedomujete, ktoré školy tvoria reálnu konkurenciu tej, ktorej prihlášku vypĺňate.

Ďalšou hádankou môže byť sekcia týkajúca sa financovania štúdia (Cambridge, str. 14, Oxford, str. 5). (Z prvého dielu pripomínam, že celkové náklady dosahujú pre väčšinu z nás dosť astronomické výšky: študijné poplatky v Oxforde sú približne 7 000 libier, životné náklady univerzita odhaduje na 9 750 libier; v Cambridge je štúdium o niečo lacnejšie, t.j. okolo 5 000 libier za študijné poplatky a ďalších 8 300 libier za životné náklady.) Ako zistíte po prijatí, hodnota tejto sekcie je prakticky výlučne len informatívna. Ak ešte vôbec neviete, ako budete vaše štúdium financovať, netrápte sa. Odhadnite, o aké peniaze sa môžete v priebehu nasledujúcich mesiacov uchádzať, aké budete mať takmer určite k dispozícii (i keď to bude iba drobný zlomok celkovej sumy) a zhrňte svoje odhady realisticky v prihláške. Ja osobne som v oboch prihláškach deklaroval vôľu investovať 1000 vlastných libier (750 libier „family contribution“ a 250 libier „personal funds“) a zvyšok som odhadol ako svoje príjmy zo štipendijného fundraisingu (o tom viac v ďalšom dieli tohto miniseriálu). Účelom tejto sekcie je donútiť vás začať o financiách premýšľať čo najskôr, ale určite nie vyradiť uchádzačov, ktorí ešte nemajú zaistené „zalepenie“ štúdia.

Najdôležitejšou spoločnou súčasťou sú odporúčania (letters of recommendation/references). Oxford vyžaduje tri, Cambridge iba dve, ale ako prílohu žiadosti o niektoré univerzitou spravované štipendiá budete aj tak musieť priložiť ešte tretie (viď nižšie). V našom geografickom priestore sa odporúčanie paradoxne často stáva tou súčasťou prihlášky, ktorá si od vás vyžiada vynaloženie najväčšieho úsilia. Budete totiž musieť nájsť niekoho, kto (1) zastáva dostatočne dôležitý akademický post, (2) relatívne dobre vás pozná a zároveň (3) bude ochotný odporúčanie napísať. Pri súčasnom systéme výučby je žiaľ osôb, ktoré túto trojpodmienku spĺňajú, približne ako šafranu, i tak by ste sa o to však mali pokúsiť (usual suspects sú učiteľ výberového predmetu, lektor z letnej školy, vedúci diplomovej práce, sudca, u ktorého ste boli na stáži apod.) predtým, než sa uchýlite k nebezpečnému variantu „tak ja si to napíšem a vy mi to podpíšte, dobre?“. Z rozhovorov s lektormi, ktorí vedú cambridgeský diaľkový kurz európskeho a anglického práva, mi vyplynulo, že takéto odporúčania sú veľmi ľahko odhaliteľné (prezradí vás typ písma, štýl písania, zhodné chyby ako vo vami písanom texte atď.) a minimálne podľa oficiálnych inštrukcií sú prísne trestané („Do not, under any circumstances, write the reference yourself and ask your referee to sign it. If we suspect this has happened, we may ... discontinue your application.“ Cambridge, str. 4).

Na záver, obe školy od vás vyžadujú priložiť výpis študijných výsledkov (tzv. transcript). Tu asi niet čo poradiť, akurát naň myslite dostatočne vopred, pretože niektoré československé školy si s jeho prípravou dávajú dosť načas (PF UK v Prahe navyše vyžaduje niekoľkostokorunový poplatok za vystavenie výpisu v angličtine!).

Špecifiká oxfordskej prihlášky

Oxford si žiada motivačný list (Section M, str. 6). Aj keď názory na to, či si ho niekto vôbec prečíta, sa rôznia, odporúčam venovať mu predsa len trochu viac času ako eseji, ktorú ste písali pre prihlášku na Erasmus. Pri jeho tvorbe myslite na nasledujúce body:

• Odpovedzte na otázky. V prihláške je uvedené, ktorým oblastiam a otázkam by ste sa mali venovať. Prečítajte si inštrukcie detailne a odpovedzte na všetko, ideálne v približne rovnakom rozsahu na každú otázku.
• Jedna strana stačí. Text musí byť svižný, krátky a úderný – taký, aby sa dal prečítať „na jeden dych“.
• Používajte metafory. Odlíšte svoj list od hromady rovnakých motivačných esejí vašich konkurentov tým, že ho zasadíte do rhetorical framing, ktorý zvýrazní jeho obsah.
• Buďte konkrétni. Nepíšte, že Oxford je etablovaná a špičková univerzita vynikajúcej kvality a dlhoročnej tradície – to prenechajte autorom univerzitných brožúr. Napíšte, ktoré kurzy vás zaujímajú a prečo, ktorých akademikov chcete už konečne spoznať osobne a prípadne, ako život na anglickej univerzite krásne nadviaže na váš doterajší život.

Oxford ďalej vyžaduje ukážku vašej písomnej práce v rozsahu do 2000 slov. Podľa možnosti zašlite niečo, za čo ste už dostali (prirodzene, pozitívnu) spätnú väzbu – publikovaný článok, esej, ktorú ste písali na známku počas Erasma apod. Môžete takisto preložiť nejakú svoju pôvodnú prácu z češtiny/slovenčiny, ideálne však nie na rýdzo českú/slovenskú tému, aby bol jej obsah pochopiteľný aj pre niekoho bez právnického titulu z ČR, príp. SR.

Na rozdiel od prihlášky do Cambridge vás Oxford priamo vyzýva označiť, o ktoré štipendiá sa chcete uchádzať. Ako študent z EÚ a zároveň z východnej Európy zaškrtnite Dulverton a Scatcherd European; ak ste študovali na Univerzite Karlovej v Prahe, môžete sa navyše uchádzať o štipendium Jenkins Memorial Fund. Viac si o štipendiách povieme nabudúce, podmienky spôsobilosti pre tie spravované univerzitou nájdete v notes of guidance, str. 23-26.

Špecifiká cambridgeskej prihlášky

To, čo Oxford sústreďuje do jedného motivačného listu, má Cambridge roztrúsené do niekoľkých „motivačných otázok“ (viď najmä otázky A6, A12, A14 a čiastočne A15, str. 11-13). Rady uvedené vyššie platia i pre vypracovanie odpovedí na tieto otázky, určite ich nepodceňte, keďže tvoria základ pre zhodnotenie vašej motivácie študovať na Cambridge. K prihláške neprikladajte CV ani paralelný motivačný list, tieto by neboli univerzitou zohľadnené.

Časť cambridgeskej prihlášky označená písmenom „B“ (str. 14-15) je určená iba pre uchádzačov o univerzitné štipendiá (z nich prichádzajú do úvahy najmä tie udeľované z fondov Gates Cambridge Trust a European Trust). Kľúčová je otázka B5, ktorá od vás vyžaduje zhodnotenie vašich doterajších záujmov a úspechov v prepojení s otázkou A15, ktorá sa naopak pýta na vaše plány do budúcnosti. Venujte im maximum svojej pozornosti, pretože práve odpovede na ne rozhodnú o tom, či sa veľký balík peňazí od univerzity usmeje práve na vás. Odporúčanie, ktoré sa od vás vyžaduje v tejto časti (otázka B6) by preto malo mať iný charakter ako zvyšné dve odporúčania – jeho záber by nemal byť primárne akademický, ale skôr osobný, doporučujúci list by mal zhrnúť vaše osobnostné a spoločenské kvality (viď tiež str. 21-22), dajte ho teda ideálne napísať niekomu, kto vás nepozná iba z univerzitného prostredia.

Čo vlastne v prihláške zaváži?

Sú to výborné známky? Extenzívne pracovné skúsenosti? Zaujímavá mimoškolská činnosť? Komunitné aktivity? Množstvo vedeckých právnických publikácií? Vysoká funkcia v študentskom spolku? Účasť na letných školách? Moot-courtové víťazstvá? Športové úspechy? Jednoduchá odpoveď je: neviem. Ani Cambridge, ani Oxford neponúkajú žiadnu spätnú väzbu, z ktorej by bolo zrejmé, čo pri (ne)prijatí rozhodlo. Zároveň si však myslím, že kombinácia niekoľkých (všetky asi spĺňa málokto) položiek z tohto netaxatívneho :-) zoznamu určite uškodiť nemôže.

Univerzity samotné sa vyjadrujú najmä k akademickým požiadavkám. Oxford k tomuto uvádza nasledovné: „A first class degree – or the nearest equivalent in overseas systems of degree classification - is the standard requirement for entry. However entry to the programme is extremely competitive and most students accepted onto the programme will have been placed among the top handful of students in their first law degree.“ (MJur Programme Specification 2007, str. 11.) Cambridge: „Applicants should hold a First class (or, exceptionally, a good Upper Second class degree) from a British university, or its equivalent from a university overseas.“ (Faculty of Law Graduate Prospectus, str. 10.) Prirodzene, rozhodujúcou otázkou je, čo presne je ekvivalent „first class degree“. V personalizovanom liste z Cambridge mi to univerzita pretavila do požiadavky získať titul magistra s vyznamenaním (summa cum laude), čo napríklad na pražskej právnickej fakulte znamená, že študent všetky časti štátnice absolvuje na prvý pokus na jednotku alebo dvojku a jeho celkový študijný priemer je lepší alebo rovný 1,5.

Čo sa stane po prijatí?

O prijatí sa dozviete neformálne e-mailom približne v marci 2008, oficiálny list na vašu domácu adresu bude nasledovať čoskoro potom. Prijatie je zväčša podmienečné – splniť budete musieť dodatočné podmienky, ktoré sú typicky trojakého druhu: akademické (t.j. v zásade úspešne dokončiť štúdium práva a obdržať magisterský titul), jazykové (t.j. dokázať vynikajúce zvládnutie anglického jazyka skúškou IELTS alebo TOEFL) a finančné (t.j. preukázať univerzite dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie štúdia a svojich životných nákladov). Práve kvôli poslednej z týchto troch podmienok pre drvivú väčšinu študentov prijatím ešte končí len prvý polčas zápasu o Oxbridge. V tom druhom budete musieť všetku svoju energiu venovať hľadaniu odpovedi na otázku „kde na to vezmem prachy?“. :-) A práve tú skúsim čiastočne zodpovedať v ďalšom poste.

Kubo Mačák