Znovu na právnickú fakultu? Prečo (nie)?
Ak by ste sa dnes mali opäť ocitnúť v školských laviciach, niekde ku koncu gymnázia, vybrali by ste si znovu štúdium na právnickej fakulte? A ak by o štúdiu práva premýšľala vaša 17-ročná dcéra, čo by ste jej poradili a kam by ste ju nasmerovali, aby si o práve (včas) vytvorila vlastnú predstavu? Čo vlastne znamená byť právnikom a podľa čoho sa majú maturanti rozhodnúť, či sa na takúto cestu chcú vydať?
Pred nadchádzajúcim školským rokom dávame s kolegami dohromady motivačné materiály pre stredoškolákov, ktorí hľadajú univerzitu, resp. odbor "šitý na mieru" svojim záujmom. Čo by sme mali týmto mladým a nevinným dušiam prezradiť o právnických fakultách a o práve vôbec? Odporučili by ste im Kupca Benátskeho, Bratov Karamazovovcov, Malá doznání okresního soudce, Dvanásť rozhnevaných mužov, či radšej niečo oddychového od Grishama? Má zmysel navnadiť stredoškolákov na prednášky Michaela Sandela či na atmosféru z filmu Paper Chase, alebo je lepšie ich čo najskôr uviesť do tajomstiev toho, ako sa na našich fakultách naozaj "študuje"? Čo poradiť študentom, ktorí sa možno rozhodujú, či ísť študovať právo do zahraničia (hlavne do Veľkej Británie), alebo ostať doma v ČR/SR?
Pokiaľ viem, v našich zemepisných šírkach neexistuje žiadna "light"-verzia odbornej právnickej literatúry, podľa ktorej by si stredoškoláci vedeli vytvoriť aspoň základnú predstavu o svete právnikov a práva. Nedávno som ale narazila na skvelú knižku od kolektívu autorov z Cambridge, ktorá začína takto: "Picture this. Laura, who is 17, organises a party at the family home while her parents are away for the weekend. It gets out of hand." Príbeh pokračuje tak divoko, ako si len viete predstaviť: hlučná party ruší susedov, pozvaní i nepozvaní hostia príležitostne v dome niečo rozbijú či ukradnú, v obývačke sa strhne bitka, zatiaľ čo si na záhrade niekto rozbije hlavu a v spálni zatiaľ 14-ročná slečna tvrdí svojmu nápadníkovi, že má 17. Tu a tam si niekto cvakne selfie, či natočí na video ďalšiu rundu panákov, a všetko to samozrejme zdieľa real-time aspoň na troch sociálnych sieťach... "For Laura and her parents, it is a nightmare. But for a lawyer, there are as many questions as there are empty bottles strewn the next morning across the prized living-room carpet." [A keby ste náhodou mali pocit, že je príbeh až príliš drsný, skúste ho možno porovnať so skutočnou skúškou z trestného práva v Cambridge.]
Niektorí stredoškoláci majú to šťastie, že sa už na gymnáziu stretnú s "právom v praxi", napríklad v podaní študentov pražskej právnickej fakulty, alebo dokonca vďaka vyučujúcim z právnej praxe. Na periférii však študenti takýto luxus nemajú, musia si teda vystačiť s tým, čo ponúkajú miestne knižnice či internet. Akým smerom sa vybrať, čo si prečítať, do čoho sa zapojiť? Má zmysel objavovať (jiné) právo ešte pred nástupom na fakultu, alebo je lepšie naplno využiť potenciál získania všeobecného prehľadu, kým je čas?
Vaše názory a námety uvítame v komentároch pod príspevkom, príp. ich môžete poslať na zuzana.vikarska [at] gmail.com. Ďakujem(e)!