Google Intuition vs. Google Zero?

Porušuje Google súťažné právo?

To sa v posledných rokoch snažili protisúťažné úrady zistiť na oboch stranách Atlantiku. Americká Federal Trade Commission prípad uzaverla v januári 2013. Pred Európskou komisiou prípad stále prebieha, je však už jasné, že internetový gigant z toho vyviazne rýchlo a bezbolestne. Komisia sa totiž rozhodla riešiť prípad neformálne, v rámci tzv. konania o prijatí záväzkov podľa čl. 9 Nariadenia 1/2003. V praxi to znamená: žiadna pokuta, žiadne konštatovanie protisúťažného jednania, namiesto toho Google sám navrhol riešenie situácie, ktoré je práve otvorené komentárom (do 27. 6. 2013) a v prípade, že ho Komisia schváli, bude pre Google záväzné po dobu 5 rokov.

(& off-topic: tieto alternatívne formy vymáhania súťažného práva sa v poslednej dobe objavujú stále častejšie. Znamená to, že sú lepšie? Určite sú rýchlejšie, ale čo znamenajú pre trh? A čo pre  predvídateľnosť v súťažnom práve? Nezabúdajme, že v prípade prijatia záväzkov Komisia vlastne nikdy jasne nerozhodne, či došlo alebo nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže... A vôbec, čo private enforcement? Google vo svojich záväzkoch totiž "expressly denies any wrongdoing or that it has any liabilityrelating to the Commission’s investigation under Article 102 TFEU.")

Ale poďme rovno k veci: čím sa teda Google (ne?)previnil proti súťažnému právu?

Google je obvinený predovšetkým z toho, že (1) vo výsledkoch vyhľadávania uprednostňuje vlastné služby a (2) neoprávnene kopíruje obsah webových stránok. (Sťažnosti tiež smerujú na problémy týkajúce sa exkluzívnych ustanovení v zmluvách s inzerentmi a na nastavenie aplikácie AdWords, tomu sa však venovať nebudem.)

Ad 1) Súťažiteľom vadí, že Google vo výsledkoch vyhľadávania zvýhodňuje vlastné služby (Google Maps, Google Reviews, Google News, Google Images, Google Translate, Google Shopping, YouTube, etc.). Príklad: zadáte do Googlu pravnicka fakulta UK, zobrazí sa Vám toto:

Vadí vám, že vám Google "vnucuje" svoje služby Google Maps a Google Reviews? Poškodzuje Vás to ako spotrebiteľa?

Ad 2) Prevádzkovatelia (spravodajských) webov sa sťažujú, že Google na ich stránky nielen odkazuje, ale taktiež nedovolene kopíruje ich obsah (tzv. scraping). Hovoríme o dvoch riadkoch textu, ktoré vidíte pod každým odkazom vo výsledkoch vyhľadávania. Príklad: chcete jednoducho a rýchlo nájsť nedávny článok na JP, ktorý hovoril o zadržaní zlodeja v samoobsluhe, napíšete preto do Googlu jine pravo samoobsluha a ako prvý odkaz vám vypadne:

Dopúšťa sa Google protiprávneho (resp. protisúťažného!) konania, keď prekopíruje dva riadky textu, ktorý je na internete verejne a zdarma dostupný? (Zaujímavá diskusia k téme prebehla na Chillin' Competition.)

A opäť: cítite sa ako spotrebiteľ poškodený tým, že nájdete pod každým odkazom dva riadky textu, ktoré vám majú pomôcť posúdiť relevanciu výsledku?

***

Druhý problém (scraping) je o niečo jednoduchší a Google ho vyriešil elegantne: zaviedol opt-out. Nechcete, aby sme z vašich stránok kopírovali? Tak my nebudeme. Vo výsledkoch vyhľadávania zobrazíme len názov webu a URL. (Vaša škoda, veľmi pravdepodobne na vás nikto neklikne...)

***

Prvý problém (zvýhodňovanie služieb Google) je však extrémne kontroverzný a Komisia sa (vďaka alternatívnemu spôsobu riešenia) pravdepodobne úspešne vyhne odpovediam na mnohé dôležité otázky. Tá najdôležitejšia z nich je: Má tento problém vôbec Komisia riešiť? (Majú sa protimonopolné úrady zaoberať otázkou, ako má Google napísaný svoj vyhľadávací algoritmus? Koho tým chránia? Súťažiteľov, ktorí Googlu závidia jeho 95% podiel na trhu?)

Filozofia Googlu sa v posledných rokoch posunula od vyhľadávania relevantných výsledkov k vyhľadávaniu individualizovaných výsledkov. Snaží sa každému z nás dať to, čo hľadáme, čo máme radi, čomu rozumieme. Snaží sa nás spoznať, pamätať si naše preferencie, čítať nám myšlienky. (Áno, je to desivé.) A snaží sa nám to dať "na prvý klik". Preto, keď do vyhľadávacieho riadku napíšeme adresu, ukáže nám mapu, keď napíšeme 100 CZK, ukáže nám, koľko je to €. Až potom prichádzajú ostatné výsledky z webu. (Fungovanie troch samostatných algoritmov je výborne vysvetlené napríklad v tomto článku.)

Súťažiteľom však vadí, že Google ponúka najprv svoje vlastné služby, až potom ukazuje ostatné relevantné výsledky. Chcú, aby sa i vlastné produkty Googlu zaradili medzi ostatné výsledky, a to podľa relevancie. Google však navrhuje iné riešenie:  labelling. Výsledky z vlastných služieb viditeľne oddelí od ostatných výsledkov a pridá k nim informáciu, že sa jedná o služby Google. Grafickú ukážku tohto riešenia nájdete v návrhu záväzkov.

Návrh záväzkov v uplynulých dňoch komentovali spotrebiteľské združenia. A to podľa očakávaní: navrhované riešenie im nestačí: "Labeling does nothing but obscure the results of Google's anticompetitive abuses. It does not resolve the fundamental issue of search manipulation." Žiadajú preto neutrálne výsledky vyhľadávania: "It is important that Google is obliged to use an objective, non-discriminatory mechanism to rank and display all search results, including any links to Google products. We therefore call upon the European Commission to ensure that the non-discrimination principle is the starting point of the remedies."

To je však problém. Výsledky vyhľadávania totiž nie je možné usporiadať neutrálne. Poradie výsledkov je určené podľa kombinácie faktorov (výskyt kľúčových slov a synoným, návštevnosť stránky, "kvalita" webu, atď.), ktorým Google prikladá relevantnú váhu vo svojom algoritme. [Na tomto probléme bol založený skvelý diel The Good Wife, v ktorom sa v dokazovaní vysvetľuje, ako funguje internetové vyhľadávanie (vyhľadávač ChumHum je samozrejme Google), báječný je Judge Marx, ktorý vždy všetkému rozumie!]

Problém je však ešte niekde inde. Nesťažujú sa spotrebitelia, sťažujú sa konkurenti. Presne ako v prípade Microsoft - lenivému spotrebiteľovi určite nevadí, že mu Microsoft k operačnému systému automaticky pridá i Windows Media Player a Internet Explorer. Lenivý spotrebiteľ je za to rád, pretože mu to uľahčí život. (A áno, viem, ako dopadol Microsoft. A myslím si, že mal dopadnúť inak.) A lenivému spotrebiteľovi rovnako uľahčuje život Google, ktorý na jeho otázky odpovedá priamo, namiesto toho, aby ho posielal k ďalším zdrojom informácií.

Google už nie je len Google Search. Je to kombinácia vyhľadávača a mnohých ďalších služieb. Google najprv skúša odpovedať na otázky užívateľov pomocou informácií, ktorými sám disponuje, a až následne im ukáže, akou cestou sa majú vydať, ak chcú odpoveď predsa len hľadať sami. Google "manipuluje" výsledky vyhľadávania, ale manipuluje ich intuitívne, aby nám poskytol čo najlepší výsledok. Túto zmenu (kriticky) popisuje výborný článok The Case Against Google: "Search is just about retrieving information. Actually answering subjective questions requires a deep knowledge of the person doing the asking: Where you are, who your are friends, what your interests are, what you like and don't like."

***

Keby som bola Google a keby mi Komisia dýchala na krk, urobila by som úplne iný krok než labelling. Namiesto jedného Google Search by som predstavila dva samostatné produkty: Google Zero a Google Intuition.

Google Zero by bol obyčajný vyhľadávač. Niečo ako DuckDuckGo. Vyhľadávač, ktorý každému odpovie rovnako.

Google Intuition by bol personalizovaný, pracoval by na základe informácií, ktoré mu o sebe dobrovoľne poskytnem. Zvykol by si na to, že keď niečo hľadám, zaujímajú ma len výsledky z posledného týždňa. Rozoznal by, čo ma zaujíma, v akom jazyku som schopná si to prečítať. Do výsledkov vyhľadávania by zahrnul i dáta z môjho Gmailu, Google kalendáru, informácie o mojich kontaktoch z Google + ... A Komisia by mu nemohla nič prikazovať či zakazovať, pretože by to bol skrátka nový relevantný trh, kde Google (Intuition) zatiaľ nemá konkurenciu.

A ak by mi intuitívny Google vadil či prestal vyhovovať, jednoducho by som sa odhlásila a opäť pracovala s obyčajným vyhľadávačom.

Je to riešenie v princípe podobné tomu, ktoré zvolil Microsoft. Ten dnes predáva operačný systém Windows s predinštalovanými programami, ale tiež tzv. N-verziu, v ktorej Windows Media Player nie je (...a ktorú si skoro nikto nekupuje).

***

V dnešnom článku 102 ZFEÚ skrátka nevidím nič, čo by Google porušoval. Samozrejme, Komisia v článku 102 vždy nájde to, čo v ňom práve nájsť chce. Ale možno je čas sa zamyslieť, ako chce európske súťažné právo (konzistentne!) pracovať s tzv. novou ekonomikou (v ktorej keď zadáte do Google Images antitrust, jasne sa ukáže, o čom to dnes celé je). Možno nie som priemerný spotrebiteľ, ale nepotrebujem, aby ma Komisia chránila pred Googlom. Až budem mať pocit, že Google výsledky manipuluje príliš, dám mu zbohom a vyberiem si niektorú z iných možností.