pátek 5. prosince 2008

Kristián Csach: Jackpot ako štátna pomoc alebo TIPOS revisited

Tipovanie je vraj zábavným, napínavým a návykovým spôsobom trávenia času. Niekedy priam až zárobkovou činnosťou. Boli už takí, čo si tipovaním zarobili na vilu, a sú takí, ktorým tipovanie prinieslo omnoho viac. Krajinu pod Tatrami v súčasnosti viac ako predvianočné nákupy zabáva kauza známa ako TIPOS. Celá kauza (a jej právne riešenie) je ukážkovou spleťou problémov, ktoré budú mátať mnohé oblasti právnej akadémie ešte dlhé roky.

O čo ide? Pozadie sporu nie je až také podstatné, v skratke by sa dalo povedať, že Najvyšší súd svojim rozhodnutím potvrdil prvostupňový rozsudok Krajského súdu Bratislava a zaviazal spoločnosť TIPOS, národnú lotériovú spoločnosť, a.s. okrem iného na zaplatenie 1 003 279 719,- Sk plus podstatné úroky z omeškania a nejaké desiatkomiliónové drobné na trovách za porušenie know-how pri prevádzkovaní lotérií. Oprávneným je nateraz určitá cyperská spoločnosť, na ktorú boli know-how a práva, ktoré boli predmetom sporu postúpené. Ani samotné rozhodnutie nie je pre účely tohto postu až také významné (teda, kto by ho už len čítal, ak má 75 strán, no „našťastie“ odôvodnenie Najvyššieho súdu začína ukryto až na strane 66).

Povinný s oprávneným následne uzatvorili dohodu o urovnaní a prevode know-how, ktorej obsahom je záväzok povinného (TIPOS) zaplatiť v dvoch splátkach 1 907 579 105, 90 Sk, pričom povinnosti sú sankcionované zmluvnou pokutou vo výške 400 miliónov Sk. Po mediálnom povstaní sa rýchlo napiekla novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá vytvorila mimoriadny opravný prostriedok s (aspoň dočasne) suspenzívnym účinkom, ktoré má zabrániť platbám zo strany povinného. Celá kauza ponúka mnoho inšpirácie od konštitucionalistiky, cez súťažné právo, deliktuálne právo, verejné obstarávanie, až po všeobecné súkromné právo a ako prvostupňové tak aj druhostupňové rozhodnutia sú jednými z tých rozhodnutí, ktoré bude bez pochýb potrebné zahrnúť do procesu vyučovacieho.

Nás však zaujme európskoprávny rozmer celej kauzy. Osoby znalé čl. 87 a nasl. ZES (zákaz poskytovania štátnej pomoci/verejnej podpory) vedia, že pri individuálnej podpore z verejných zdrojov podnikateľom je potrebné byť mimoriadne, ale mimoriadne pozorný. Pozrime sa preto na kauzu pod drobnohľadom čl. 87 ZES, ktorý prekvapivo nateraz nikto do debaty nevniesol.

Predpokladajme (teda neriešme), že plnenie zo strany TIPOSu ako „štátnej“ akciovky je plnením z verejných zdrojov (o to viac, že zástupcovia štátu explicitne uistili, že štát dá TIPOSu k dispozícii dostatočnú sumu), a predpokladajme, že prijímateľom je špecificky určený cyperský podnikateľ, že plnenie naruší súťaž a že ovplyvní intrakomunitárny obchod. Pravidlo de minimis sa neuplatní. Je ale otázne, či takéto plnenie podnikateľa zvýhodňuje. A tu začína zábava.

Je otázne, či by mala Komisia či ESD odvahu povedať, že aplikácia vnútroštátneho pravidla náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia súdom v konkrétnom prípade môže predstavovať poskytnutie štátnej pomoci (ak plnenie povinného bude zaťažovať verejné zdroje). Principiálne takému záveru ale nič nebráni, najmä ak zohľadníme, že činnosť TIPOSu, teda nevyriešenie sporu v dlhom čase viedlo k podstatnému navýšeniu dlžnej sumy a pridáme k tomu veľkorysé spôsoby výpočtu bezdôvodného obohatenia. ESD by tým však podstatne zasiahol do vnútroštátneho súkromného práva (koľkí si ale to isté mysleli o porušeniach kartelového práva, že).

Inou vecou je však posúdenie zmluvy o urovnaní, v ktorej sa TIPOS zaviazal nahradiť určitú sumu a zaplatiť zmluvnú pokutu za každé porušenie zmluvy. Preložené do jazyka štátnej pomoci, v dôsledku rozhodnutia TIPOSu závisí, či oprávnený dostane o 400 miliónov viac alebo nie. Ešte zaujímavejšie však je to, že podľa medializovaných informácií by spoločnosť TIPOS nemala na zaplatenie dlhovanej sumy. V krutom svete kapitalizmu by preto mal nastúpiť konkurz spoločnosti a veriteľ by sa mohol uspokojiť akurát tak z masy. Zástupcovia štátu však v záujme udržať pri živote vlajkovú loď národného športu vyhlásili, že prostriedky pre TIPOS vyčlenia. Cyperský veriteľ sa tak dostáva z pozície potenciálneho konkurzného veriteľa do pozície spokojného veriteľa s úspešnými vyhliadkami na splnenie dohody o urovnaní. A v tomto prípade sa už pendulum posudzovania podpory posúva zreteľnejšie do sféry štátnej pomoci, keďže tu už možnosť, že druhá strana bude zvýhodnená, evidentne je.

Čo by takýto záver znamenal? Hlavne by to znamenalo, že o možnosti poskytnutia štátnej pomoci môže rozhodnúť iba Komisia a nie TIPOS, či vnútroštátny súd. Ešte stále som nezmenil názor, že zmluvné ustanovenie, na základe ktorého má byť poskytnutá štátna pomoc je neúčinné podľa § 47 ods. 1 ObčZ. A ak sa niektoré z plnení posúdi ako štátna pomoc, tak sa jej príjemca z toho len tak ľahko nedostane. Dôsledky, ktoré by mal takýto záver na zmluvu vo vzťahu k posudzovaniu platnosti jej jednotlivých súčastí vo svetle jej čl. IX bod 2 si ani nedovolím vysloviť (na to sú lepšie platení právnici). Možným je aj to, že sa za štátnu pomoc bude považovať celé plnenie z verejných zdrojov, v dôsledku ktorého dostane oprávnený viac, ako by dostal v rámci konkurzu, a to by veru niekoho nepotešilo (najmä vzhľadom na skutočnosť, že zmluva má súkromnoprávne nahradiť záväzky vyplývajúce z rozhodnutia súdu).

Tak znalci európskeho práva, aký výsledok tipujete? Zasahuje právo štátnej pomoci tak hlboko do súkromného práva? Možno sa nájde pokusný králik, ktorého meno bude navždy zdobiť Valhallu európskeho práva a podá na vnútroštátny súd konkurenčnú žalobu a návrh na predbežné opatrenie podľa (priamo aplikovateľného) čl. 88 ods. 3 veta tretia Zmluvy o ES, možno niekto podá žalobu na určenie platnosti zmluvy a cestou predbežnej otázky sa vec dostane na ESD, možno niekto informuje Komisiu, možno prejudiciálnu otázku predloží až súd konajúci o mimoriadnom opravnom prostriedku a možno aj nikto nič neurobí, ktohovie. Po postupe Komisie vo veci Hytasa a Frucona a ESD vo veci Lucchini by som ja osobne na výsledok nestavil. Každopádne prípady, ako je tento nútia omnoho viac sa zaoberať vplyvom štátnej pomoci na súkromné právo, a to je to, o čo nám akademikom ide, že.

Kristián Csach

PS: Pre tých, ktorým sa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nechce čítať, a ktorých nabudil môj názor o jeho význame do budúcna odporúčam akési best of, vytrhnuté z kontextu:
– stanovisko, že porušenie zákona o verejnom obstarávaní pri výbere právneho zástupcu vedie k tomu, že právne úkony, ktoré urobí advokát za zastúpeného sú neplatné (s. 67),
– know-how je chránené ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako vlastníctvo (s. 69),
– bezdôvodné obohatenie pri neoprávnenom využívaní podstatného know-how je celý čistý zisk porušiteľa,
– započítanie nárokov na bezdôvodné obohatenia a na náhradu škody,
– poškodený sa nemusí snažiť o ochranu svojho know-how okamžite, jeho nečinnosť mu nemôže byť pripisovaná na ujmu, a tak stačí počkať, kým sa obchodná činnosť protistrany rozvinie a udrieť tesne pred skončením štyroch najúspešnejších rokov,
– opätovne problém s premlčacími lehotami na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch (argumentáciu nečakajte),
– znalecké posudky sú písmo sväté a aritmetický priemer ich výsledkov je zlatá cesta,
– mystické formulácie typu: „Súčasná judikatúra súdov sa prikláňa k širšiemu pojatiu týchto pojmov (súťaž a súťažiteľ).“ ku ktorým ale odkazy na predmetnú judikatúru chýbajú a
– last but not least je podľa Krajského súdu Bratislava § 53 ObchZ (nárok na bezdôvodné obohatenie) osobitnou skutkovou podstatou § 451 ObčZ (s. 19/20).

1 komentář:

jozef čorba řekl(a)...

Ahoj, Kiťo

jednoznačne pekná štúdia o tomto prípade, určite sa doteraz nikto z ľudí, ktorí s ním prišli do styku týmito aspektami nezapodieval.

Ich pohľad je možno oveľa prozaickejší, lebo tento prípad iba zapadá do štvrtej vlny privatizácie, ktorú na Slovensku spustili a prípadná žaloba pre nedovolenú štátnu pomoc niekomu možno ešte príde vhod. Len neviem, či sa ti odvďačia za poskytnutie tohto návodu :)