Kristián Csach: další příspěvek na téma podivně podobných textů

Post na téma plagiarismu, který jsem zde nedávno uveřejnil, toho přinesl hodně... Jedním z jeho (alespoň podle mne) pozitivních přínosů byla skutečnost, že mi náš slovenský kolega Kristián Csach zaslal úvahu na téma učení o (pravdě)podobnosti právnických textů a svá teoretická bádání podložil velice reálnými ukázkami, takže si čtenáři mohou udělat plastický obrázek, jak podobné dvě právnické knihy někdy mohou být...

Nyní již předávám slovo doktoru Csachovi:

Učenie o (pravde)podobnosti právnických textov

Varovanie:

Učenie o (pravde)podobnosti môže ohroziť kvalifikačný rast a pohodový duševný vývoj jeho stúpencov. Ale ako povedal neznámy klasik, priekopník aviatiky tesne pred tým ako skonal po nevydarenom pokuse o vzlietnutie: „obete sú nutné“.

Minulý týždeň sa dramaticky rozvírili stojaté vody právnoakademickej obce. A obe mienkotvorné platformy (Jiné právo a LeBlog) reagovali na prípad vzácnej a zvláštnej podobnosti dvoch textov. Do zákopovej vojny sa zapojilo množstvo bojovníkov a diskusia sa zvrtla do rôznych rozmerov. Jeden ale chýbal. Technický, bez nárokov na etickosť. Preto cítime potrebu poukázať na učenie o pravdepodobnej podobnosti právnických textov, skrátene označované ako učenie o (pravde)podobnosti.

Učenie o pravdepodobnej podobnosti vychádza z niekoľkých zásad a používa osobitné inštrumentárium a vlastnú klasifikáciu. Pri štúdiu pravdepodobnej podobnosti je potrebné mať k dispozícii vždy aspoň 2 objekty posudzovania. Nemusíme vedieť, kto je autorom a kto napodobňovateľom. To je pre štúdium podobnosti nepodstatné. Cieľom učenia o podobnosti nie je recenzovanie publikácie, ani napísanie posudku, či získanie podkladu pre morálne ohrdnutie. Učenie je tak meditáciou oprostenou od morálneho či etického balastu, čo znamená, že sa zaraďuje medzi klasické právne disciplíny mimo dobra a zla na jednej strane a typografiou na strane druhej. Niektorí stúpenci tohto učenia sa síce nebránia použitiu metód učenia o podobnosti aj v rámci rôznych recenzentských konaní, považujú to však iba za reflex, prípadne vedľajší a zástupný význam tohto učenia. Štúdium podobnosti je preto skúmaním textu, nie jeho pôvodcovstva. Odkazy tu uvedené je preto potrebné posudzovať iba ako materiál na priblíženie učenia o (pravde)podobnosti.

Pre dnešný náčrt a priblíženie učenia sme vybrali za objekty skúmania: tretie vydanie jednej z najznámejších (českých) učebníc obchodného práva z r. 2003 a (slovenskú) publikáciu z r. 2006. Používame vzorku bez nároku na reprezentatívnosť, určite by sme mohli vybrať aj ľubovoľne inak.

1. Podobnosť bežná alebo inšpirácia (priblíženie prvé)
V prvom kroku je potrebné zistiť všeobecnú podobnosť porovnávaného. Samozrejme sa chceme vyvarovať porovnávaniu neporovnateľného (Nutno ale dodať, že určitý prúd v učení dokonca s úspechom aplikoval učenie aj na prípady zdanlivo neporovnateľného, a teraz sa venuje najmä týmto prípadom). Podskupinou bežnej podobnosti je podobnosť štrukturálna – podobnosť štrukturovania textu, alebo výstavby myšlienkového postupu a spracovania problematiky. Štrukturálna podobnosť zjednodušuje proces vnímania práce a často je dôsledkom ustálenosti myšlienkových pochodov a snahy o logické vybudovanie textu. Bežná podobnosť je predpokladom a základným východiskom učenia o (pravde)podobnosti, ale súčasne je aj základom pre rozumnú vedeckú výmenu názorov. Už po zbežnom zhliadnutí obsahu je možné skonštatovať, že skúmané publikácie sú si vo všeobecnosti podobné (resp. v relevantnej časti), nakoľko popisujú podobnú matériu. Odkaz nepovažujeme za potrebný. Pristúpme preto k druhému priblíženiu.

2. Podobnosť kvalifikovaná (priblíženie druhé)
Podstatou kvalifikovanej podobnosti je podobnosť skúmaných textov v miere konvergujúcej k zhodnosti, v neodborných kruhoch nesprávne označovaná slovným spojením „ako vajce vajcu“. Kvalifikovaná podobnosť sa skúma komplexným posudzovaním skúmaných zdrojov, alebo aspoň námatkovou kontrolou (najlepšie po x-stranách). Príkladom z analyzovaného textu môže byť po náhodnej a zbežnej kontrole (nedávajúcej záruku komplexného posúdenia) toto, toto, toto, toto alebo toto. Ak vidíme, že sme zvolili vzorky vyznačujúce sa dostatočnou mierou kvalifikovanej podobnosti, môžeme pristúpiť k ďalšiemu skúmaniu a tretiemu priblíženiu.

3. Podobnosť so zmenenou alebo zvýraznenou perspektívou (priblíženie tretie)
S podobnosťou kvalifikovanou súvisí aj podobnosť so zmenenou alebo zvýraznenou perspektívou. Pokiaľ v prvej situácii dochádza iba k podobnosti dvoch textov, tak v rámci podobnosti so zmenenou, alebo zvýraznenou perspektívou dochádza k zvýrazneniu subjektu pisateľa textu a jeho prínosu, napríklad dodatkom: „podľa môjho/nášho názoru“, alebo v sofistikovanejšej podobe ako „podľa môjho/nášho právneho názoru“ (podobnosť so znením § 243d Občianskeho súdneho poriadku o záväznosti právneho názoru je náhodná). Zmätenie čitateľa je tým znásobené a ten často bez dlhšieho štúdia nevie komu má myšlienku pripísať. Príkladom z nášho výberu môže byť napríklad toto alebo toto. Radikálny prúd učenia o (pravde)podobnosti vysvetľuje podobnosť so zmenenou perspektívou pravdepodobným psychologickým stotožnením (o)pis(ov)ateľa so zdrojom takým spôsobom, že percepcia preváži nad reflexiou (tento stav je psychologickou hantírkou označovaný ako stav bytostného pohltenia myšlienkou vedúci k prelínaniu medzi ego a alter ego). Pre takýto záver však potrebujeme preveriť, kto je skutočným pôvodcom myšlienky, čím opúšťame čisté učenie o (pravde)podobnosti, a preto toto vysvetlenie nie je v rámci učenia prijímané všeobecne.

4. Podobnosť „Lost in translation“ (priblíženie štvrté)
Podobnosť pracovne nazvaná „Lost in translation“ je pravdepodobne vedľajším výsledkom snahy o kreatívnu prácu so zdrojmi. Vystopovať sa dá tak pri podobnosti kvalifikovanej, ako aj pri podobnosti so zmenenou perspektívou v prípade, keď inak podobné texty prinášajú v špecifickej drobnosti určité nóvum.

5. Podobnosť konštruktívna (priblíženie piate)
Podobnosť konštruktívna sa objavuje pri kreatívnom spracovaní pôvodného textu, keď na pôvodnú myšlienku je naviazaná jedna alebo aj viac dodatočných myšlienok (nie iba viet), prípadne zmenou textu dochádza k vedomému vneseniu iných myšlienok do pôvodného textu. Pre stúpencov učenia o podobnosti predstavuje práve podobnosť „Lost in translation“ spolu s podobnosťou konštruktívnou najvýznamnejší predmet záujmu, nakoľko dáva priestor pre interpretáciu a siahodlhé analýzy porovnávaných textov. Z posudzovaného textu je to napríklad toto alebo toto. V prvom príklade preto môžeme skúmať, či pojem „jednostranné obchody“ (bežne je za jednostranné obchody považovaná situácia kedy je na jednej strane podnikateľ a na druhej strane nepodnikateľ) zodpovedá pojmu „adhézne zmluvy“ (teda označeniu diktovaných, vopred pripravených korpusov zmluvných klauzúl), najmä ak ich pred tým autor rozlišoval (s. 37 a 49). V druhom prípade sa môžeme zamerať na jemné významové odchýlky medzi „rozlišovaním“ a „stratifikáciou“ a hľadať v nich ukrytý odkaz, vyhradený iba vnímaniu naozaj pozorného čitateľa. Medzi stúpencami učenia sa za rozlišovacie kritérium medzi podobnosťou „Lost in translation“ a podobnosťou konštruktívnou v zásade (nie však výlučne a jednohlasne) považuje miera vedomosti (o)pis(ov)ateľa o svojom konaní a s tým spojená intencionalita. Konštruktívnej podobnosti je v právnickej obci pomenej, a nachádza sa najmä v rámci tzv. umeleckého prekladu. Odkaz prenecháme iným (na výslovnú žiadosť dodáme, za výborný učebnicový príklad považujeme Hviezdoslavov preklad Fausta).

Záver:
Ako sme povedali, na účely štúdia (pravde)podobnosti nie je potrebné vedieť, kto je autor, a kto opisuje. Cieľom je poukázať na podobnosť, nie na opisovanie, a preto prísna regula učenia nedovoľuje stúpencom vynášať hodnotové súdy. Autor týchto riadkov patrí k umierneným stúpencom učenia a je toho názoru, že väčšina podobnosti je neúmyselná, keďže právni akademici majú načítané množstvá textu rôznych autorov a aj v dobrej viere niekedy zaktivizujú formuláciu, ktorú pasívne nasali počas štúdia. Napriek tomu dodajme, že aktivistický čitatelia by pred akýmkoľvek názorovým, hodnotovým alebo právnym súdom mali siahnuť k použitej literatúre objektov skúmania, preto ho pridávame tu a tu, v analyzovanej českej publikácii je v zozname použitej literatúry z 98 kníh a 76 článkov, vospolok anglickej, českej a nemeckej proveniencie iba jediný slovenský článok (Š. Luby, r. 1969), preto považujeme odkaz za zbytočný.

Nech čitateľ týchto riadkov preto nepovažuje tento post za pokus o posúdenie (či nebodaj zníženie) kvality a vedeckého prínosu niektorej z uvedených publikácii. Na to sú recenzie, ktorých je na objekty skúmania v právnických periodikách dostatok. Obidve publikácie predstavujú mimoriadne podnetné diela, obe sú študentmi využívané, pričom ich voľba je naviac zvýrazňovaná jazykovými preferenciami študenta. Určitý prienik porovnávaných publikácií určite nevyčerpáva celú matériu v nich obsiahnutú a tak predstavujú prínos aj pre vedeckú obec mimo stúpencov učenia o (pravde)podobnosti (napríklad také procesnoprávne implikácie niektorých inštitútov, alebo súvislosti so spotrebiteľskoprávnou ochranou účastníkov zmluvy nepochybne rozšírili obzory poznania).

Matériu mimo ukázaného prieniku by pravdepodobne bolo možné podrobiť učeniu o (pravde)podobnosti, pričom by bolo možné – a na to, ako na zlepšovací návrh pro futuro, nesmieme zabúdať – rozšíriť rozsah porovnávania aj o iné právne texty (niektorí stúpenci navrhujú dôvodovú správu k návrhu zákona, neskôr vydaného pod č. 150/2004 Z.z.).

Noví stúpenci učenia určite majú dostatok priestoru pre vlastné výskumy s potenciálom získania podpory z grantových agentúr, ktoré majú záujem využívať výsledky učenia v posudzovateľskom konaní, prípadne môžu počítať aj s podporou samotných Právnických fakúlt, ktoré si (údajne) od tohto učenia sľubujú výsledky pri posudzovaní habilitačných, resp. študentských prác. Potenciálny stúpenec, zváž ale snahu o „etizáciu“ učenia a odklon od myšlienok otcov – zakladateľov a ich snahu o kantovsky čisté učenie o (pravde)podobnosti! Len na okraj poukazujeme na pnutie v hnutí, keď v súčasnosti o svoje uznanie bojuje aj pomaly kryštalizujúci sa prúd vzťahujúci učenie o (pravde)podobnosti aj na situácie jedného textu, pričom analyzuje pôsobenie rôznych autorov na výsledok práce a vytvára koncepciu virtuálnych autorov a ich právneho postavenia podľa autorského práva, prípadne poukazuje na tzv. latentné autorstvo. Takýto prístup však považujeme za zneužitie učenia.

Cieľom postu je vyvolať širšiu diskusiu o učení o (pravde)podobnosti a nám ostáva dúfať, že diskutujúci upozornia na nedostatky tohto učenia a prispejú tak k jeho vycibreniu.

Naozaj na záver:
„Those who wish to follow me,
I welcome with my hands,
And the red sun sinks at last into the hills of gold,
And peace to this young warrior without the sound of guns.“
(2Pac & Elton John, Ghetto Gospel)

Kristián Csach
Email: kristian.csach (at) upjs.sk
(prosím posielať priateľsky ladené maily poukazujúce na naplnenie výstrahy v úvode iba do veľkosti niekoľko málo kB, schránka má obmedzenú kapacitu 35 MB, a je preto potrebné nechať priestor aj pre študentské maily, resp. iné spamy).


PS: Obmedzené jazykové schopnosti autora tejto práce a nedostatočné preskúmanie problematiky v celosvetovom meradle nedávajú záruku originálnosti tu vysloveného. Tu vyslovené predstavuje skôr výsledok voľnočasovej aktivity autora, ostatných mĺkvych stúpencov práve na svetlo sveta preniknutého učenia a ich skúsenosti pri čítaní literatúry, oponovania a vedenia študentských prác a v neposlednom rade aj ťažkostí pri koncipovaní vlastných textov.

PS2: Aby sme dostáli požiadavkám učenia o (pravde)podobnosti a v snahe vyhnúť sa googlovskému ortieľu nad autormi publikácii, siahli sme k ich anonymizácii v samotnom texte.

PS3: Nebojte sa podpísať. Je to malý krok pre človeka.... Podľa: ARMSTRONG, N., Mesiac (údaj sporný), 1969.


Závěrečná poznámka P.B.: Vážení čtenáři, pokud objevíte další nezvykle podobná díla, dejte mi, prosím, vědět. Půjde-li o podložený „objev,“ bude zde uveřejněn. Díky.