středa 28. května 2008

Kristián Csach: další příspěvek na téma podivně podobných textů

Post na téma plagiarismu, který jsem zde nedávno uveřejnil, toho přinesl hodně... Jedním z jeho (alespoň podle mne) pozitivních přínosů byla skutečnost, že mi náš slovenský kolega Kristián Csach zaslal úvahu na téma učení o (pravdě)podobnosti právnických textů a svá teoretická bádání podložil velice reálnými ukázkami, takže si čtenáři mohou udělat plastický obrázek, jak podobné dvě právnické knihy někdy mohou být...

Nyní již předávám slovo doktoru Csachovi:

Učenie o (pravde)podobnosti právnických textov

Varovanie:

Učenie o (pravde)podobnosti môže ohroziť kvalifikačný rast a pohodový duševný vývoj jeho stúpencov. Ale ako povedal neznámy klasik, priekopník aviatiky tesne pred tým ako skonal po nevydarenom pokuse o vzlietnutie: „obete sú nutné“.

Minulý týždeň sa dramaticky rozvírili stojaté vody právnoakademickej obce. A obe mienkotvorné platformy (Jiné právo a LeBlog) reagovali na prípad vzácnej a zvláštnej podobnosti dvoch textov. Do zákopovej vojny sa zapojilo množstvo bojovníkov a diskusia sa zvrtla do rôznych rozmerov. Jeden ale chýbal. Technický, bez nárokov na etickosť. Preto cítime potrebu poukázať na učenie o pravdepodobnej podobnosti právnických textov, skrátene označované ako učenie o (pravde)podobnosti.

Učenie o pravdepodobnej podobnosti vychádza z niekoľkých zásad a používa osobitné inštrumentárium a vlastnú klasifikáciu. Pri štúdiu pravdepodobnej podobnosti je potrebné mať k dispozícii vždy aspoň 2 objekty posudzovania. Nemusíme vedieť, kto je autorom a kto napodobňovateľom. To je pre štúdium podobnosti nepodstatné. Cieľom učenia o podobnosti nie je recenzovanie publikácie, ani napísanie posudku, či získanie podkladu pre morálne ohrdnutie. Učenie je tak meditáciou oprostenou od morálneho či etického balastu, čo znamená, že sa zaraďuje medzi klasické právne disciplíny mimo dobra a zla na jednej strane a typografiou na strane druhej. Niektorí stúpenci tohto učenia sa síce nebránia použitiu metód učenia o podobnosti aj v rámci rôznych recenzentských konaní, považujú to však iba za reflex, prípadne vedľajší a zástupný význam tohto učenia. Štúdium podobnosti je preto skúmaním textu, nie jeho pôvodcovstva. Odkazy tu uvedené je preto potrebné posudzovať iba ako materiál na priblíženie učenia o (pravde)podobnosti.

Pre dnešný náčrt a priblíženie učenia sme vybrali za objekty skúmania: tretie vydanie jednej z najznámejších (českých) učebníc obchodného práva z r. 2003 a (slovenskú) publikáciu z r. 2006. Používame vzorku bez nároku na reprezentatívnosť, určite by sme mohli vybrať aj ľubovoľne inak.

1. Podobnosť bežná alebo inšpirácia (priblíženie prvé)
V prvom kroku je potrebné zistiť všeobecnú podobnosť porovnávaného. Samozrejme sa chceme vyvarovať porovnávaniu neporovnateľného (Nutno ale dodať, že určitý prúd v učení dokonca s úspechom aplikoval učenie aj na prípady zdanlivo neporovnateľného, a teraz sa venuje najmä týmto prípadom). Podskupinou bežnej podobnosti je podobnosť štrukturálna – podobnosť štrukturovania textu, alebo výstavby myšlienkového postupu a spracovania problematiky. Štrukturálna podobnosť zjednodušuje proces vnímania práce a často je dôsledkom ustálenosti myšlienkových pochodov a snahy o logické vybudovanie textu. Bežná podobnosť je predpokladom a základným východiskom učenia o (pravde)podobnosti, ale súčasne je aj základom pre rozumnú vedeckú výmenu názorov. Už po zbežnom zhliadnutí obsahu je možné skonštatovať, že skúmané publikácie sú si vo všeobecnosti podobné (resp. v relevantnej časti), nakoľko popisujú podobnú matériu. Odkaz nepovažujeme za potrebný. Pristúpme preto k druhému priblíženiu.

2. Podobnosť kvalifikovaná (priblíženie druhé)
Podstatou kvalifikovanej podobnosti je podobnosť skúmaných textov v miere konvergujúcej k zhodnosti, v neodborných kruhoch nesprávne označovaná slovným spojením „ako vajce vajcu“. Kvalifikovaná podobnosť sa skúma komplexným posudzovaním skúmaných zdrojov, alebo aspoň námatkovou kontrolou (najlepšie po x-stranách). Príkladom z analyzovaného textu môže byť po náhodnej a zbežnej kontrole (nedávajúcej záruku komplexného posúdenia) toto, toto, toto, toto alebo toto. Ak vidíme, že sme zvolili vzorky vyznačujúce sa dostatočnou mierou kvalifikovanej podobnosti, môžeme pristúpiť k ďalšiemu skúmaniu a tretiemu priblíženiu.

3. Podobnosť so zmenenou alebo zvýraznenou perspektívou (priblíženie tretie)
S podobnosťou kvalifikovanou súvisí aj podobnosť so zmenenou alebo zvýraznenou perspektívou. Pokiaľ v prvej situácii dochádza iba k podobnosti dvoch textov, tak v rámci podobnosti so zmenenou, alebo zvýraznenou perspektívou dochádza k zvýrazneniu subjektu pisateľa textu a jeho prínosu, napríklad dodatkom: „podľa môjho/nášho názoru“, alebo v sofistikovanejšej podobe ako „podľa môjho/nášho právneho názoru“ (podobnosť so znením § 243d Občianskeho súdneho poriadku o záväznosti právneho názoru je náhodná). Zmätenie čitateľa je tým znásobené a ten často bez dlhšieho štúdia nevie komu má myšlienku pripísať. Príkladom z nášho výberu môže byť napríklad toto alebo toto. Radikálny prúd učenia o (pravde)podobnosti vysvetľuje podobnosť so zmenenou perspektívou pravdepodobným psychologickým stotožnením (o)pis(ov)ateľa so zdrojom takým spôsobom, že percepcia preváži nad reflexiou (tento stav je psychologickou hantírkou označovaný ako stav bytostného pohltenia myšlienkou vedúci k prelínaniu medzi ego a alter ego). Pre takýto záver však potrebujeme preveriť, kto je skutočným pôvodcom myšlienky, čím opúšťame čisté učenie o (pravde)podobnosti, a preto toto vysvetlenie nie je v rámci učenia prijímané všeobecne.

4. Podobnosť „Lost in translation“ (priblíženie štvrté)
Podobnosť pracovne nazvaná „Lost in translation“ je pravdepodobne vedľajším výsledkom snahy o kreatívnu prácu so zdrojmi. Vystopovať sa dá tak pri podobnosti kvalifikovanej, ako aj pri podobnosti so zmenenou perspektívou v prípade, keď inak podobné texty prinášajú v špecifickej drobnosti určité nóvum.

5. Podobnosť konštruktívna (priblíženie piate)
Podobnosť konštruktívna sa objavuje pri kreatívnom spracovaní pôvodného textu, keď na pôvodnú myšlienku je naviazaná jedna alebo aj viac dodatočných myšlienok (nie iba viet), prípadne zmenou textu dochádza k vedomému vneseniu iných myšlienok do pôvodného textu. Pre stúpencov učenia o podobnosti predstavuje práve podobnosť „Lost in translation“ spolu s podobnosťou konštruktívnou najvýznamnejší predmet záujmu, nakoľko dáva priestor pre interpretáciu a siahodlhé analýzy porovnávaných textov. Z posudzovaného textu je to napríklad toto alebo toto. V prvom príklade preto môžeme skúmať, či pojem „jednostranné obchody“ (bežne je za jednostranné obchody považovaná situácia kedy je na jednej strane podnikateľ a na druhej strane nepodnikateľ) zodpovedá pojmu „adhézne zmluvy“ (teda označeniu diktovaných, vopred pripravených korpusov zmluvných klauzúl), najmä ak ich pred tým autor rozlišoval (s. 37 a 49). V druhom prípade sa môžeme zamerať na jemné významové odchýlky medzi „rozlišovaním“ a „stratifikáciou“ a hľadať v nich ukrytý odkaz, vyhradený iba vnímaniu naozaj pozorného čitateľa. Medzi stúpencami učenia sa za rozlišovacie kritérium medzi podobnosťou „Lost in translation“ a podobnosťou konštruktívnou v zásade (nie však výlučne a jednohlasne) považuje miera vedomosti (o)pis(ov)ateľa o svojom konaní a s tým spojená intencionalita. Konštruktívnej podobnosti je v právnickej obci pomenej, a nachádza sa najmä v rámci tzv. umeleckého prekladu. Odkaz prenecháme iným (na výslovnú žiadosť dodáme, za výborný učebnicový príklad považujeme Hviezdoslavov preklad Fausta).

Záver:
Ako sme povedali, na účely štúdia (pravde)podobnosti nie je potrebné vedieť, kto je autor, a kto opisuje. Cieľom je poukázať na podobnosť, nie na opisovanie, a preto prísna regula učenia nedovoľuje stúpencom vynášať hodnotové súdy. Autor týchto riadkov patrí k umierneným stúpencom učenia a je toho názoru, že väčšina podobnosti je neúmyselná, keďže právni akademici majú načítané množstvá textu rôznych autorov a aj v dobrej viere niekedy zaktivizujú formuláciu, ktorú pasívne nasali počas štúdia. Napriek tomu dodajme, že aktivistický čitatelia by pred akýmkoľvek názorovým, hodnotovým alebo právnym súdom mali siahnuť k použitej literatúre objektov skúmania, preto ho pridávame tu a tu, v analyzovanej českej publikácii je v zozname použitej literatúry z 98 kníh a 76 článkov, vospolok anglickej, českej a nemeckej proveniencie iba jediný slovenský článok (Š. Luby, r. 1969), preto považujeme odkaz za zbytočný.

Nech čitateľ týchto riadkov preto nepovažuje tento post za pokus o posúdenie (či nebodaj zníženie) kvality a vedeckého prínosu niektorej z uvedených publikácii. Na to sú recenzie, ktorých je na objekty skúmania v právnických periodikách dostatok. Obidve publikácie predstavujú mimoriadne podnetné diela, obe sú študentmi využívané, pričom ich voľba je naviac zvýrazňovaná jazykovými preferenciami študenta. Určitý prienik porovnávaných publikácií určite nevyčerpáva celú matériu v nich obsiahnutú a tak predstavujú prínos aj pre vedeckú obec mimo stúpencov učenia o (pravde)podobnosti (napríklad také procesnoprávne implikácie niektorých inštitútov, alebo súvislosti so spotrebiteľskoprávnou ochranou účastníkov zmluvy nepochybne rozšírili obzory poznania).

Matériu mimo ukázaného prieniku by pravdepodobne bolo možné podrobiť učeniu o (pravde)podobnosti, pričom by bolo možné – a na to, ako na zlepšovací návrh pro futuro, nesmieme zabúdať – rozšíriť rozsah porovnávania aj o iné právne texty (niektorí stúpenci navrhujú dôvodovú správu k návrhu zákona, neskôr vydaného pod č. 150/2004 Z.z.).

Noví stúpenci učenia určite majú dostatok priestoru pre vlastné výskumy s potenciálom získania podpory z grantových agentúr, ktoré majú záujem využívať výsledky učenia v posudzovateľskom konaní, prípadne môžu počítať aj s podporou samotných Právnických fakúlt, ktoré si (údajne) od tohto učenia sľubujú výsledky pri posudzovaní habilitačných, resp. študentských prác. Potenciálny stúpenec, zváž ale snahu o „etizáciu“ učenia a odklon od myšlienok otcov – zakladateľov a ich snahu o kantovsky čisté učenie o (pravde)podobnosti! Len na okraj poukazujeme na pnutie v hnutí, keď v súčasnosti o svoje uznanie bojuje aj pomaly kryštalizujúci sa prúd vzťahujúci učenie o (pravde)podobnosti aj na situácie jedného textu, pričom analyzuje pôsobenie rôznych autorov na výsledok práce a vytvára koncepciu virtuálnych autorov a ich právneho postavenia podľa autorského práva, prípadne poukazuje na tzv. latentné autorstvo. Takýto prístup však považujeme za zneužitie učenia.

Cieľom postu je vyvolať širšiu diskusiu o učení o (pravde)podobnosti a nám ostáva dúfať, že diskutujúci upozornia na nedostatky tohto učenia a prispejú tak k jeho vycibreniu.

Naozaj na záver:
Those who wish to follow me,
I welcome with my hands,
And the red sun sinks at last into the hills of gold,
And peace to this young warrior without the sound of guns
.“
(2Pac & Elton John, Ghetto Gospel)

Kristián Csach
Email: kristian.csach (at) upjs.sk
(prosím posielať priateľsky ladené maily poukazujúce na naplnenie výstrahy v úvode iba do veľkosti niekoľko málo kB, schránka má obmedzenú kapacitu 35 MB, a je preto potrebné nechať priestor aj pre študentské maily, resp. iné spamy).


PS: Obmedzené jazykové schopnosti autora tejto práce a nedostatočné preskúmanie problematiky v celosvetovom meradle nedávajú záruku originálnosti tu vysloveného. Tu vyslovené predstavuje skôr výsledok voľnočasovej aktivity autora, ostatných mĺkvych stúpencov práve na svetlo sveta preniknutého učenia a ich skúsenosti pri čítaní literatúry, oponovania a vedenia študentských prác a v neposlednom rade aj ťažkostí pri koncipovaní vlastných textov.

PS2: Aby sme dostáli požiadavkám učenia o (pravde)podobnosti a v snahe vyhnúť sa googlovskému ortieľu nad autormi publikácii, siahli sme k ich anonymizácii v samotnom texte.

PS3: Nebojte sa podpísať. Je to malý krok pre človeka.... Podľa: ARMSTRONG, N., Mesiac (údaj sporný), 1969.


Závěrečná poznámka P.B.: Vážení čtenáři, pokud objevíte další nezvykle podobná díla, dejte mi, prosím, vědět. Půjde-li o podložený „objev,“ bude zde uveřejněn. Díky.

30 komentářů:

Anonymní řekl(a)...

Nějaký český akademik (netuším kdo)v minulosti (nevím kdy) přišel s originální myšlenkou nulové publikační činnosti. Jeho minimalistický přístup byl natolik vlivný, že se stal normou vědecké práce v Česku. Tzv. nulisté dnes tvoří většinu české akademie. Nicméně z etického hlediska musíme rozlišovat. První nulista byl průkopník, ti další už jsou jenom plagiátoři, protože jeho nulu prostě obšlehli. Vzhledem k míře konvergence nulových textů bych řekl, že je to podobnost kvalifikovaná.

Tomáš Sobek

Anonymní řekl(a)...

A teď si představte, že tato "representativní učebnice" měla svého času ambice stát se stěžejní učebnicí česko-slovenského obchodního práva, když jejím základem je "podrobná komparatívna analytická štúdia" (sice jen shodných textů SR a ČR, ale to neva) - což navrhoval sám autor. V rámci oponentury se však náhle zjistilo nejen to, že se zde tak nějak opisuje, viz Kristian, ale také že se tak nějak neumí odlišit prekluze od promlčení, nominát od smíšené smlouvy, komercionalistika od komercialistiky, jednostranné jednání od smlouvy apod. Asi pro dokončení úplného odtržení od existující doktríny a filosofie civilního práva autor zavedl zcela nové pojmy, zejména úžasný pojem "smluvná disciplína", aniž by však s nimi následně konsistentně pracoval. Etc.

Míra "podobnosti" Kristiánem zmíněných textů byla tak dokonalá, že je někdy autor ani z češtiny nepřekládal... Nač taky, možná tím chtěl říci, "nejsem plagiátor, ale středověký kompilátor"...

P.S. 1. Čerpám z rukopisu...

P.S. 2. Znám jednoho, co opisuje sám sebe tak dokonale, že vlastně ve všem, co napsal, má neustále stejné odstavce a strany - stránky se mu pak množí (publikace také, sláva impaktu), a čtenář se nemůže splést a nemusí investovat do dalších vydání...

B.Havel

Daniel Krošlák řekl(a)...

Trochu príliš sa to tu (podľa mňa) dramatizuje.

Vezmite si iný aspekt: publikácia "Kurs obchodního práva. Obchodní závazky" stojí v Elite 1318,- SKK. Na rozdiel od toho knižka od doc. Jakuboviča "len" 599,- SKK. Ak je to približne, kvalifikovane či akokoľvek aspoň zhruba to isté, tak ktorú sa oplatí kúpiť viac?

Inak pre inkvizítorov... Podobné je to aj s učebnicou z medzka - keď vás to zaujíma, porovnajte si...
Mráz, Poredoš, Vršanský: Medzinárodné právo verejné. Bratislava : VO PF UK, 2003.
S napr. Potočný: Mezinárodní právo. Praha : Orbis, 1978.

Dúfam, že mi potom pošlete nejakú odmenu. Napríklad, by to mohlo byť odhalenie, že nejaká česká kniha bola opísaná z nejakej nemeckej. Tá prípadne z anglickej. Ale najradšej by som bol, keby niekto našiel nejakú českú opísanú zo slovenskej :-))

Anonymní řekl(a)...

Pardon, pisal som to spamati, ta Potocneho ucebnica vysla v Panorame, 2.vyd.

DK

Anonymní řekl(a)...

"Obchodní závazky" stojí v Elite 1318,- SKK. Na rozdiel od toho knižka od doc. Jakuboviča "len" 599,- SKK."

To by mě zajímalo, za kolik to dělají Číňani.

Tomáš Sobek

K.Csach řekl(a)...

ad Daniel K.:
Naozaj sa tu nikto nehrá na inkvizítorov. Keby sme sa hrali na inkvizítorov, tak by sme odkaz na túto diskusiu rozposlali komisii, ktorá rozhoduje o habilitačnom konaní (trikrát hádaj, čo je habilitačná práca. Ak sa vo svojej domýšlavosti mýlim, zbehni dole na referát vedy a skontroluj/potvrď/vyvráť - pozvánka na habilitačnú prednášku už nie je na webe). Ale vieš my len porovnávame texty...

Argument o lepšej cene :):):), holt, čo sa proti tomu dá povedať...

Tvoj poukaz na ďalšiu vzorku na porovnávanie je fajn. Zdokumentuj, pošli, pričiň sa o zmenu...

V príspevku bola jedna zaujímavosť, čo myslíš, aký je dôvod pre to, že v tom "českom" zozname použitej literatúry je iba Lubyho článok z 69-teho? A nič iné slovenské? Naozaj myslíš, že takýmito publikáciami ako tu porovnávaná (prípadne, ak preukážeš svoje tvrdenie, tak aj tebou uvádzaná) a prístupom "ja by som podobnosť až tak nezveličoval" si nepíli slovenská právna veda pod sebou konár...?

peter brezina řekl(a)...

počať, neblbnite, ten človek sa naozaj habilitoval na túto prácu??? a vy s tým naozaj nechcete nič robiť???

Hynek Baňouch řekl(a)...
Tento komentář byl odstraněn autorem.
Hynek Baňouch řekl(a)...

Na vysvětlenou:
Má dva tipy na podobnost, a jeden z nich jsem popsal. Čerpal jsem ale jen ze své paměti, a protože bych mohl nespravedlivě ublížit, raději jsem vše smazal, protože nemám čas na konfrontaci své paměti s fakty.

Daniel Krošlák řekl(a)...

Ad Kristian a Peter

Hej ten clovek sa habilitoval s tou a dalsimi podobnymi pracami. Nieco som o tom pocul. Na margo toho, pokial sa nemylim, bola v komisii, ktora ho posudzovala dost znacna cast z PF UPJS.

To naozaj bez nejakej prichuti... Ja uz nie som na PF UK, ale na PF TU. Samozrejme pravidelne tam chodim a viem co sa tam deje...

Este k B. Havlovi
To co pisete (smluvna pokuta) je ok. Az na to (po mojich niekolkonasobnych zlych skusenostiach), ze by to mohla byt aj vizitka jazykoveho redaktora (tak do hlbky som to v tomto pripade nezistoval - mozno Kito vie...). Ja som niekolkokrat odovzdal do tlace uplne bezchybny text, a jazykovy redaktor mi ho "poopravoval" tak, ze citatel by si o mojej kvalifikovanosti mohol mysliet vselico.

NA TOMTO MIESTE VYHLASUJEM BOJ NEKVALIFIKOVYM JAZYKOVYM REDAKTOROM!!!

Spat ku K.Cs.

Nemam taky zaujem ako ty narobit si kopu nepriatelov... Myslim, ze vasa snaha s kolegom Brizom smeruje totiz akurat k tomu. Navyse to nic nezmeni, aspon tu na Slovensku. Cuius regio, eius religio. Momentalne (a dlhsie to tak este bude...) su pri moci ludia prave z takehoto cesta.

Ked Ta moj priklad zaujima konkretne (mne sa v tom rypat nechce) porovnaj si Mrazove kapitoly s Potocneho (je to ovela flagrantnejsie, ako Tebou uvedeny priklad, takze to zbadas...

Viem o mnohych dalsich, ale to je jedno, nema ziadny zmysel to tu rozoberat...

Lubyho by som neabsolutizoval, ten to robil tiež, lenze aj odkazal, alebo to bolo menej okate... Ono je to niecim inym:
1) Nasa akademia je biedna.
2) A Cesi sa len malokedy pozeraju, co napisali ich vychodni susedia (asi nemaju o nas - casto opravnene - vysoku mienku)

Ad TS
Ked to zistis, daj vediet :))

K.Csach řekl(a)...

Priznám sa, že cieľom môjho príspevku bol náčrt učenia, nie moralizovanie. O zverejnení som sa s nikým neradil (okrem mĺkvych stúpencov učenia)...

O habilitácii neviem naozaj nič. ani či bola, ani kto bol v komisii, ani aká je habilitačná práca.

Ad Daniel K.: O čom je nechuť robiť si nepriateľov? Držať hubu a nevystrkovať rožky, a dúfať, že Ti schvália grant, potom docenturu, profesuru, akreditaciu? A potichu nadávať na akademickú úroveň Slovenska? Možno Ti bude potom potrebné prijať niekde príbuzného... . Ti poviem, nádherná predstava.

Už mi po rôznych linkách prichádzajú zvláštne reakcie na môj príspevok. Ak má byť riešením ukončenie mojej kariéry, prípadne načrtávané sťaženie kvalifikačného rastu mojich kolegov, tak mi to naozaj za to nestojí... mne je zas úplne jedno, čo si kto kde napíše/odpíše. Ja osobne ani nemám až tak pružný chrbát a ani nemám chuť plávať v špinavej vode a našťastie sa uživím aj inak (otvorím si kopírku). :):):):):):):)

Ad to, že Česi málo čítajú, čo napíšeme (som rád, že si si všimol temný odkaz analýzy), čo myslíš, ako to asi zmeniť...

Matěj Šuster řekl(a)...

O/T na téma, nakolik čtou Češi slovenské odborné texty a naopak:

No, já si myslím, že to s kvalitou textů nemusí mít nic společného: Slováci se také více dívají na programy v české televizi než Češi na programy ve slovenské televizi, pičemž se domnívám, že kvalita vysílání je vesměs stejná (přesněji: stejně mizerná).

Bariérou může být i jazyk textu: mě se třeba články v AJ čtou podstatně lépe, než články ve Slovenštině.

Anonymní řekl(a)...

A víte co? Že nám ta kniha není jedno, má v sobě tolik věcných chyb, že jen do strany 100 jsem popsal asi 5 stránek. Pokud se na ní pan doktor habilitoval, je to smutné, ale je to jeho vizitka (a snad aj trochu té komise..).

Nemyslím, že to zlomyslný korektor přepsal:), ledaže by byl hodně precizní:) - ale už jsem to také slyšel, semtam se jednomu známému autorovi v jeho knihách objeví chyby a vždy říká "to snad ne, ty korektoři..".

Ta kniha nesouvisí se slovenskými odbornými texty - vychází řada knih, slovenských, které mají obsah, který stojí za to číst, jedno, zda nám třeba vadí positivismus - např. tamní Lubyho učebnice občana je mnohem lepší, než ta naše - což bohužel neříká, že je dobrá ve srovnání s dalšími státy...

Kristián ukázal na problém, který se diskutoval zde i na LEblogu a za který si Petr Bříza vysloužil kritiku, nic víc - a soudím, že poukázal oprávněně, jen věřme, že nepůjde na Slovači na pranýř, protože autor sporného textu habilitován pokud vím je, a navíc má "mocné akademické příbuzenské vztahy" - kdyby něco Kristiáne, poskytneme Ti na naší fakultě azyl:).

Plagiát je stále plagiát - a nemýlím-li se, je to trestný čin.

A nebo navrhuji, abys opsal Pelikánové učebnici obchodního práva, přeložil do slovenčiny, nakopíroval a prodával za 250?- SK:).

B.Havel

Daniel Krošlák řekl(a)...

Kristán, zdá sa, že máš o budúcnosť postarané :-)) Blahoželám. Keďže som tak trochu rebelant proti praktikám, ktoré opisuješ a im podobným, s Tebou súhlasím. Zdá sa, že chápeš aj druhú stranu mince, ktorú som ja mal možnosť okúsiť aj prakticky... Takže môžeš o našom skorumpovanom Slovensku uvažovať i naďalej. I keď perspektíva byť na ZČU nedáva nádej na zlepšenie pomerom (veď ako dokazuje vo svojom príspevku Petr Bříza, v ČR je to možno akosi podobné...)

Ad B. Havel
Áno o tých Jakubovičových prepojeniach niečo viem, ale predsa to nezakladá predpoklad, že by to získal na základe odlišných kritérií, ako iní... Nechcem sa ho vôbec zastávať, ale kvantitatívne kritériá na habilitáciu naplnil viac ako bolo potrebné (napr. počet monografií a učebníc - http://www.elita.sk/search.php?kde=all&hladaj=jakubovi%E8&x=0&y=0)

Respektíve jeho publikačná činnosť http://edo.uniba.sk:8000/cgi-bin/gw_45_1e/chameleon?host=edo.uniba.sk%2b9909%2bDEFAULT&search=KEYWORD&function=INITREQ&SourceScreen=INITREQ&sessionid=20080530094411101782&skin=portal&conf=.%2fchameleon.conf&lng=sk&itemu1=2000&scant1=jakubovi%c4%8d&scanu1=1003&u1=2000&t1=%01422269&elementcount=3&pos=1&prevpos=1&rootsearch=3&

Ešte k B. Havlovi: Prosim Vás, ktorú učebnicu od Lubyho máte na mysli a s ktorou českou to porovnávate? A ktoré učebnice v ktorých okolitých štátoch?
Viete nemám rád prázdne frázy...

Jakub Jošt řekl(a)...

Dano...nesuhlasim s tym, ze takato aktivita nevedie k zmene. V niektorej diskusii bol spomenuty plagiatorsky skandal na Slovensku na Ekonomickej Univerzite. Dotycny clovek skolu musel opustit a viacerym zatrnulo, a da sa predpokladat, ze do buducnosti sa bude pocitat s alternativou, ze ak uz nie sankcie, tak clovek kopirujuci musi pocitat s hanbou.

peter brezina řekl(a)...

ad D.K.

No práve, ten človek má 94 záznamov v publikačnej činnosti a predsa sprosto (na rozdiel od V.H. dokonca ten pôvodný zdroj ani neuvádza v použitej literatúre!!!) opíše habilitačnú prácu, resp. niečo podobného významu (habilitačný spis som nevidel, takže to ťažko posúdim presne). Navyše to je sudca, čo je už úplne najväčší gól...

Z celej tejtoveci mám pomerne intenzívny pocit, že moje cca osem rokov staré rozhodnutie do Bratislavy (a vôbec na Slovensko, aspoň čo sa práva týka, aj keď Trnavu som zvažoval, ale bola moc blízko ;) sa na školu ani nehlásiť bolo veľmi prezieravé. Vtedy to za mňa mame zdôvodnil strýko ("Ale prosímca, tá škola [UKo] vychováva takých právnikov jak Mečár!"), postupne zisťujem, že pofidérna politická angažovanosť prakticky celej bratislavskej fakulty je vlastne len jedným dielkom veľmi tristného obrazu.

K českým reáliám: ostatné fakulty sledujem len veľmi zbežne, ale na UK by som docentúru podpísal asi všetkým, ktorí ju dostali za posledných 5 rokov (asi dvoch nepoznám vôbec, tak tam to nehodnotim, a jeden je môj školiteľ, tak tam asi musím, že ;) . Problém býva skôr v tom, že sa nádejným docentom do toho martýria nechce (trvá to tu tak rok a pol...). U nových profesorov by som mal výhrad viac, ale tam mám aj viac nárokov :)
Inak ešte pripomínam, že česká obdoba tohoto prípadu (dr. Shelleová) aj napriek neuveriteľnej produkcii docentkou nie je.

a ešte všeobecne ad Daniel, Kristián, Jakub:
chalani, čo vás vlastne na tom SLovensku ešte drží? U Jakuba štúdium, tomu skoro rozumiem :) ale aj tak by som bol radšej, keby prešiel na nejakú rozumnejšiu školu, ale u vás dvoch... Ide mi sice asi hlavne o to, aby som sam sebe zdôvodnil, prečo sa ale určite nevraciam, ale trochu aj o to, aby ste do toho bahna príliš nezapadli... Ale na to si snáď dávate pozor, aj keď z niektorých rezignovaných komentárov som trochu znepokojený...

Daniel Krošlák řekl(a)...

Ad Peter
Niekto musi tento Augiášov chliev vyčistiť. A zachvíľu sa dozvieš, že ani v ČR to nie je také super. Ak mi teda kolega Bříza uverejní text, ktorý pre neho pripravujem.

Možno by bolo dobré, keby to niekto preložil do češtiny, aby si to prečítali aj bratia Česi (nemáš chuť???:-)). V angličtine sa mi to žiaľ písať nechce.

K.Csach řekl(a)...

Ad: Peter B.:
Čo nás na Slovensku drží? Hmm... rok a pol som bol v zahraničí a doteraz som našťastie dosť v kontakte so zahraničím, takže to až tak dramaticky nevnímam. To je tak, odísť sa dá vždy, resp. odísť sa dá aj vtedy, ak už bude boj so systémom prehratý, dovtedy treba bojovať (Zas posledných 60 rokov niečo naučilo, nie?). Ono je množstvo vecí a dôvodov pre ktoré sa to oplatí. Možno si týmto robíme medvediu službu, ktohovie (akt zúfalstva?), ktohovie. Ale neboj, nerezignujeme a neujdeme :):) (...dar nezvedie, hrozba neskloní).

Ale trochu sa to zvrtlo na zovšeobecňovanie. Zase si naozaj nemysli, že v našej malej obci sme až po krk v bahne, to zase nie. Aj na UK, tak ako na všetkých PrávF v SR je kopec šikovných ľudí (dokonca si myslím, že je to pravidlo a iba výnimky robia zlé meno). Ale darmo, sú to zvláštne časy...

Ad Bohuš H.: Kto sa to teda nevie riadne podpísať do záhlavia? Neboj, ja som sa naučil, aj tebe sa podarí :):) (odkaz na debatu na LEblogu).

PS: Už dostávam množstvo iných vzoriek na skúmanie podobnosti, na to asi fakt bude treba grant :) kto ide do týmu? :):):):)

K. Csach řekl(a)...

ad Daniel K.:
Som rád, že sa pripájaš :) ...rozboríme sveta starý základ... :) a preložiť do Čestiny, to hej :):)

peter brezina řekl(a)...

preložiť kľudne môžem, ale svoj "prekladový čas" radšej venujem a) obžive a b) pozitívnejším akademickým veciam (napríklad by som rád konečne pre Honzu Komárka (+/-) dokončil preklad jednoho Madurovho článku (zatiaľ som na strane 8 z 37, a to zatiaľ nerobím poznámky pod čiarou...), no a hlavne by som rád konečne pristúpil k prekladaniu nejakých významných teoretických spisov a učebníc, jak som tu už kedysi písal...). Že to ani v Čechách žiadna svetoborná sláva neni, to viem veľmi dobre, zrovna som sa vrátil z Anglicka a tá diskusia k Petrovmu postu mi prišla ako úplne z inej planéty, a za tých pár týždňov už som zažil aj pár ďalších "kultúrnych šokov". Ale zatiaľ ma von ťahá (okrem skúseností samozrejme, a prestíže ;) skôr mzdová trieda než to, že by som nevedel prísť na meno ľuďom, ktorých stretávam na chodbe.

Každopádne držím palce s čistením, on ten Dunaj je dosť veľká rieka ;) (a aj Hornád by mohol stačiť) :D

B. Havel řekl(a)...

Ad D.K.

Omluva, psal jsem, rychle, myslel jsem Lazarovu učebnici občana vs. Knappová, Švestka (x-té vydání).

Srovnání pak třeba s obligačním právem Zimmermanna, anglickými učebnicemi, či polskými - btw. polská civilistika se docela slušně rozvíjí...

V podstatě ovšem tyhle naše učebnici zabíjejí vývoj monografií, když vrcholným dílem podle nomenklatury je učebnice, byť je téměř středoškolská. Takže srovnání může kulhat.

Obecně, jistě, Čechy nejsou lepší, jen jsem nabídl pevnou půdu pod nohama, kterou třeba "my od Eliáše máme":).

Jo, pan doc. J., jistě splnil, pak znám taky jednoho, co mu je 33, splnil podmínky pro turboprofesora - bráno optikou těch odkazů:). Asi ho hned zítra přihlásím, docenturu přeskočíme, nač ji taky, že:).

B. Havel řekl(a)...

Takže díky Kristiáne, už to umím:) . Nechceš taky zažádat o habilitaci?:)

Anonymní řekl(a)...

pan doktor Kroslak preco ste vlastne skoncili na PF UK a presli do Trnavy...je to pre vas prakticke ked este studujete na filozofickej fakulte UK? a preco ste sa pokusali dostat na katedru pravnych dejin UK na doktorandske ked ucite teoriu prava?

jeden z vasich vas byvalych studentov

jozef toman řekl(a)...

Najviac ma v habilitačných kritériách
na docenta u nás na PrF v Trnave zarazil § 3, ktorý z hľadiska vystupovania na konferenciách ustanovuje, že stačí

"Aktívna účasť najmenej na jednej medzinárodnej konferencii alebo troch vnútroštátnych vedeckých podujatiach."

J.T.

Anonymní řekl(a)...

No odpoved je jednoducha, aj ked to tu nechcem rozvadzat. Som na katedre pravnych dejin externym doktorandom, tak som to chcel "zinternit". Jedna sa o spolocny akreditovany vedny odbor "teoria a dejiny statu a prava".
Viac k tomu nemam na tomto mieste co dodat. Nakoniec moje nazory na personalnu politiku na PF UK su medzi mojimi kolegami a azda i niektorymi studentmi zname...
Ked ste spominali tu trnavsku "nevyhodu", musim povedat, ze je tam aj mnoho vyhod, ktore ju nielenze vyvazuju, ale este dokonca davaju celkovu plusovu hodnotu... Napriklad uplne ina komunikacna strategia zo strany vedenia, na tom zaklade postavene dobre vztahy atd.
Mohli by ste sa na to spytat ludi, ktori ucia na oboch skolach a vedia to porovnat...


DK

Anonymní řekl(a)...

Inac Peter, spominam si, ked pises o tych prekladoch, ze si chcel prelozit Hoebelovu knihu The Law of the Primitive Man...

Upustil si od toho?

DK

peter brezina řekl(a)...

ad DK:
neupustil, tá je práveže z 3/4 hrubo preložená (obaja prekladatelia, teda ja a jedna kamarátka, sa na tom prekladať vlastne učili, preto "hrubo") a je teda horúcim kandidátom na prvý produkt :) ešte potrebujem vydavateľa, všakáno...

Daniel Krošlák řekl(a)...

No to bude tazke pri dnesnej komercnej orientacii vydavatelstiev...

Vyskusaj mozno Auditorium, len treba na to zohnat nejake peniaze - najlepsie cez nejaky grant alebo tak... Myslim, ze by to bol zasluzny cin. Treba hodit rec aj Petrom Belovskym...

peter brezina řekl(a)...

hejhej, len ho musim stretnut v skole... Auditorium by bola myslim velmi dobra volba, ale otazkou je, ci sa chcu venovat prekladom (ono je to trosku ina praca nez vydavat povodne texty...). Kazdopadne by som ale na tom uz mal zacat makat :)

Anonymní řekl(a)...

DK: dakujem za rychlu odpoved

JZVBS (jeden z vasich byvalych studentov)