Moot, Meet & Compete

Predstavte si, že ste advokát. Jeden z Vašich klientov sa údajne dopustil protisúťažného jednania tým, že uzavrel zakázané licenčné zmluvy a zneužil svoje dominantné postavenie. Predstavte si tiež, že je vo Vašom štáte porušenie súťažného práva trestným činom a že príslušný trestný súd Vášmu klientovi uložil peňažitý trest vo výške € 50.000 (právnickej osobe) a 18 mesiacov "natvrdo" (zodpovednej FO). Keďže ste právnik s výborným prehľadom v európskom práve, tak viete, že by sa na jednanie Vášho klienta mohla vzťahovať výnimka plynúca z nariadenia č. 772/2004 (dohody o transfere technológií), klient sa teda žiadneho protiprávneho jednania nedopustil a sankcia bola neoprávnená. Odvoláte sa preto proti rozsudku trestného súdu a tvrdíte, že sa stala chybička: súd mal aplikovať nielen národné právo (v ktorom žiadne výnimky nie sú), ale tiež európske právo, ktoré by Vášho klienta ochránilo pred postihom. S aplikáciou európskeho práva (čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ) by sa navyše otvorili dvere pre aplikáciu Listiny základných práv EU a ukázalo by sa, že v uvedenom trestnom procese boli porušené dve základné práva Vášho klienta: prezumpcia neviny podľa čl. 48 a proporcionalita trestných sankcií podľa čl. 49(3) LZPEÚ.

Odvolací súd však s Vašou argumentáciou nesúhlasí. Národné trestné súdy predsa nemajú žiadnu povinnosť aplikovať európske právne normy ("a ak to niekto tvrdí, tak absolútne nerozumie trestnému procesu"). Ďalej Vás poučí, že národné súťažné právo sleduje iné záujmy než európske súťažné právo, paralelná aplikácia európskych noriem je teda vylúčená priamo textom čl. 3(3) nariadenia č. 1/2003. Navyše odvolací súd dodá, že i keby bolo aplikovateľné národné a európske právo zároveň, tak by národná norma mala prednosť, patrí totiž do "materiálneho jadra" právneho poriadku daného štátu. Aby svoj argument podporil i európskym právom, odkáže odvolací súd na čl. 4(2) Zmluvy o EÚ, ktorý hovorí o rešpekte Únie k národným identitám členských štátov. Keďže sa v tejto kauze objavilo hneď niekoľko sporných európskoprávnych otázok, požiadate odvolací súd o položenie predbežnej otázky Európskemu súdnemu dvoru, odvolací súd to však nepovažuje za dobrý nápad a predbežnú otázku nepoloží.

Vy sa však nevzdávate - rozhodnete sa podať ústavnú sťažnosť. Ústavný súd je o niečo priateľskejší a predbežnú otázku podá. Vy teda balíte kufre a vydávate sa do Luxemburgu, vysvetliť európskym sudcom právne argumenty v prospech Vášho klienta... 

***

Túto kauzu (ktorú som značne zjednodušila, plné zadanie si môžete prečítať anglicky či francúzsky) riešili v tomto akademickom roku študenti desiatok univerzít z celého sveta v rámci EuropeanLaw Moot Court Competition. Je to jeden z najväčších simulovaných súdnych sporov vôbec (ďalšie sú napríklad Jessup, Vis Moot či René Cassin), ktorý za svoju prestíž vďačí najmä tomu, že sa na jeho organizácii podieľa Súdny dvor EÚ, ktorý každoročne hosťuje finále súťaže.

Pravidlá sú jednoduché: organizátori 1. septembra zverejnia zadanie fiktívneho prípadu, študenti do hry vstupujú v 3-4 členných tímoch (býva ich okolo 100), do konca novembra odovzdajú písomné podania za obidve strany a čakajú na výsledky. Do ústneho kola postupuje 48 tímov, ktoré sa rozdelia na 4 skupiny po 12 a súťažia proti sebe v regionálnych kolách. Z každého regionálneho kola postúpi len jeden víťaz, v luxemburskom finále sa teda stretnú už len 4 tímy. Finále je pompézne: študenti súťažia priamo vo veľkej jednačke Súdneho dvora EÚ a svojimi argumentmi musia presvedčiť jeho "naozajstných" sudcov a generálnych advokátov.

***

ELMC je mi blízky, pretože som sa ho v minulom akademickom roku sama zúčastnila. Nezastupovali sme účastníka kartelu a neriešili sme otázky národnej identity, našim klientom bol nadnárodný obchodný reťazec, ktorý mal pocit, že daňový systém je v jednom z nových členských štátov nastavený tak, že na jednu stranu diskriminuje zahraničných podnikateľov, na druhú stranu poskytuje štátnu podporu domácim účastníkom trhu. Členský štát navyše obmedzoval slobodu usadzovania nášho klienta tým, že mu komplikoval premiestnenie sídla do susedného štátu, pričom dôvodom obštrukcií bola "šikanózna" žaloba minoritného akcionára... [Autor prípadu sa zjavne nechal inšpirovať predovšetkým prípadmi Cartesio, National Grid Indus, V.A.L.E., ale i rozsiahlou judikatúrou k daňovej diskriminácii a štátnym podporám...].

Účasť v moot courte na KU Leuven pre mňa bola nezabudnuteľným zážitkom. Na rozdiel od univerzít, kde je mooting skôr voľnočasovou aktivitou, KUL má mooting zaradený do curricula naozaj naplno. Na univerzite existuje samostatný predmet nazvaný Moot Court, do ktorého sa každoročne vypisuje výberové konanie. Záujemcovia sa hlásia prostredníctvom CV + motivačného listu na začiatku štvrtého ročníka, koncom septembra sa zúčastnia ústnych pohovorov, kde dostávajú rozličné otázky právneho i psychologického charakteru (Ste čínskym delegátom na Valnom zhromaždení OSN, diskutuje sa politika "každá rodina max. 2 deti", obhajujte svoju politiku jedného dieťaťa!; Keby ste boli zviera, čím by ste boli a prečo?; Stojíte pred národným súdom a máte skvelý argument, sudca vám však neverí, že tá smernica je v jeho členskom štáte prameňom práva, dokážete ho presvedčiť?, atď.). Koučovia si na základe pohovoru vyberú potrebný počet študentov a každý moot court si zvolá úvodnú schôdzku. Tam sa mooteri dozvedia, že budú v najbližších dvoch rokoch reprezentovať KU Leuven, že ich čaká tvrdá drina, ale že to bude stáť za to. Okrem toho, že mooteri nemusia písať diplomovku, môžu sa v prípade medzinárodného víťazstva tiež tešiť na uznanie od spolužiakov, učiteľov, ale predovšetkým budúcich zamestnávateľov...

Odpustená diplomovka je síce skvelý benefit, mooting však určite nie je riešením pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť tvrdej práci. V prvom roku totiž musia mooteri odovzdať 3 práce v rozsahu 10-15 strán na témy podľa vlastného výberu (v prvom roku totiž ešte študenti nepoznajú zadanie svojho fiktívneho prípadu) a absolvovať nemálo metodologických seminárov. Začiatkom druhého roku sa zverejní súťažný prípad a mooteri sa pustia do tvorby písomných podaní. Proces je veľmi zaujímavý a prínosný, začína sa faktickými hrami a kvízmi, pokračuje sa písaním tzv. narratives (každý člen tímu sa vžije do niektorej role a napíše silne subjektívny článok / blog / Liebesbrief, v ktorom niekomu prezentuje svoju pozíciu), potom sa zhromažďujú argumenty, vytvárajú argumentačné línie, kreslia argumentačné systémy, formulujú najsilnejšie tvrdenia a časom sa začne "kostra obaľovať mäsom", až vznikne podanie, ktoré sa vo finálnej fáze "zahusťuje" (skresáva na predpísaný limit). Po odovzdaní písomných podaní nasleduje tréning na ústne kolo: v decembri to bývajú tak 2 dni v týždni, v januári sa odpočíva (resp. skladajú skúšky), vo februári sa však tréning zahustí a pred regionálkami sa trénuje každý deň, v priemere tak 5-6h.

Výhodou leuvenského tréningu bolo to, že vedľa in-house sessions na univerzite sme pravidelne dochádzali do Bruselu, kde sme silu svojej argumentácie testovali v rozličných advokátskych kanceláriách (bol to zároveň dobrý tréning francúzštiny). Účelom každodenného tréningu bolo jednak cibriť si pripravené prednesy, jednak zhromažďovať všetky potenciálne otázky. Časom sme mali na intranete stránku "1000 + 1 possible questions", s odpoveďami v anglickom a francúzskom znení, žili sme teda s pocitom, že nás snáď už nič neprekvapí (vo finále ale určite prekvapí, tam sú sudcovia zákerní). Úsilie sa vyplatilo a prinieslo ovocie: po dlhých týždňoch tvrdého tréningu sme si z Luxemburgu priniesli krásnu trofej, ódu na radosť si môžete prečítať tu či tu. Víťazstvo je síce sladké, nakoniec to však nie je cieľ. Tento rok náš tím skončil druhý, som však presvedčená, že si zo súťaže odniesli všetko to, čo my vlani. Platí staré známe: víťazom je každý zúčastnený!

***

My Ladies, My Lords, let me now conclude: mooting je skvelá vec, ak ešte máte možnosť, určite smelo do toho! Naučíte sa tímovej hre, spoznáte nespočetné množstvo právnych noriem, naučíte sa ich analyzovať, aplikovať i prezentovať, zlepšíte sa v jazykoch i v právnej argumentácii, spoznáte mnohých skvelých ľudí , precestujete svet, zbavíte sa trémy... no skrátka: samé dobré veci :)) Možností je mnoho, dnes sa už i české a slovenské fakulty zúčastňujú vrcholových moot courtov, a to s výbornými výsledkami. Napriek tomu, že to niečo stojí (minimálne náklady alternatív), je to nepochybne skvelá investícia!

Teším sa na diskusiu - predovšetkým na reakcie všetkých, ktorí majú z mootingom účastnícke či trénerské skúsenosti. A taktiež verím, že nám pražskí či bratislavskí účastníci ELMC '13 vysvetlia, ako to teda je s tou národnou identitou, paralelnou aplikáciou národného a európskeho súťažného práva, či povinnosťou podať predbežnú otázku v poslednej inštancii :))