KU Leuven: A clever brain knows where it must be.

'Een slim brein weet waar het moet zijn,' znie v origináli reklamný slogan KU Leuven, mojej novej alma mater.  Ďakujem Michalovi za privítanie a všetkým ostatným Jinoprávníkům za pozvanie na blog, na ktorom sme my jašteričky (právne) vyrastali. Je mi cťou stať sa na chvíľu jeho súčasťou. Písať budem hlavne o európskom práve, úvodný post však venujem predstaveniu svojho sveta. 

Leuven je kúzelné študentské mestečko v srdci Belgicka, kam som v roku 2011 vyrazila na Erasmus a odkiaľ sa mi už nechcelo odísť. Spojenie bezstarostného erasmáckeho života (ktorý sa stáva trochu menej bezstarostným, keď sa bezmyšlienkovite dáte na mooting, ale o tom niekedy nabudúce) a kvalitného vzdelania robí z KU Leuven špičkovú študentskú destináciu, obzvlášť pre fanúšikov európskeho či medzinárodného práva.

Špičkových erasmáckych destinácii je však neúrekom, stačí sa preklikať informáciami v databáze NAEP a vybrať si "tú svoju".

Erasmom však môj pobyt v Leuven neskončil. Len pár dní po tom, čo som si väčšinu vecí presťahovala naspäť do Prahy (zákon schválnosti!), mi jeden z profesorov ponúkol možnosť zostať v Leuven na ďalšie 4 roky: ako doktorandka na katedre európskeho ekonomického práva. Na rozhodnutie o svojej ďalšej kariére som mala len necelých 24 hodín, rozhodla som sa to však skúsiť a "uniknúť" tak pred českou právnou praxou.

Ako teda vyzerá život leuvenských doktorandov?

1. Status leuvenského doktoranda je schizofrenický: sme študenti a zamestnanci univerzity "dva v jednom". Ako zamestnanci teda "chodíme do práce", sme platení, poistení, čerpáme dovolenku a plníme asistentské povinnosti, stále však máme status študenta a všetky práva a povinnosti z toho vyplývajúce.

2. Zvláštne je, že máme na fakulte svoje kancelárie a očakáva sa od nás, že v nich budeme 38 hodín týždenne sedieť a písať dizertačnú prácu. Ak nie sme v kancelárii, musíme byť buď na dovolenke alebo na tzv. "misii" (niečo ako služobná cesta, spadajú tam hlavne konferencie a študijné výlety).

3. Konferencie si vyberáme sami, prípadne nás školiteľ niekam vyšle. Univerzita nám hradí náklady v prípade, že na konferencii vystúpime s príspevkom. V opačnom prípade si to síce môžeme nahlásiť ako misiu, financujeme si to však z vlastnej kapsy.

4. Dizertačka (bohužiaľ i našťastie) nie je našou jedinou povinnosťou.  Venujeme sa tiež "učiteľským povinnostiam" (teaching duties), kam spadajú všetky druhy práce so študentmi: vedenie seminárov, odborné i menej odborné konzultácie, vedenie seminárnych prác a diplomoviek, trénovanie moot courtov, zadávanie a opravovanie rozličných zadaní (domácich úloh) v priebehu semestra a ďalšie drobné úlohy.

5. Sme asistenti svojich školiteľov. Pripravujeme im rozličné podklady k prednáškam, konferenciám či konzultáciám. "Briefujeme" ich pred príchodom študenta, aby študent dostal vyčerpávajúcu spätnú väzbu ku každej verzii svojej práce. Podobne je to i s prípravou prednášok: profesor svoju oblasť samozrejme výborne pozná, asistent mu však k prednáškam pripravuje osnovu a kontroluje najnovšiu judikatúru. Ak profesor píše článok na určitú tému, hľadáme mu zdroje, čítame jeho drafty, komentujeme, uhladzujeme...

6. Doktorandské štúdium môže trvať buď 4 alebo 6 rokov. V prvom prípade venuje doktorand 10% pracovného času teaching duties. V prípade 6-ročného štúdia je podiel teaching duties až 40%. To je však len teória, v praxi to vždy záleží na konkrétnom školiteľovi a na individuálnej komunikácii. Vyťaženosť sa tiež mení v čase: najbližších pár dní budeme doslova utopení v diplomovkách, v lete sa zase môžeme na pár týždňov "stratiť z dohľadu" a premýšľať o komplikovaných právnych otázkach na pláži či pod stanom (len si na to musíme vziať dovolenku, alebo nám to niekto musí schváliť ako "študijný výlet").

7. Celý prvý rok máme na to, aby sme si vybrali tému. (Je to prekliatie, ja ju po siedmich mesiacoch stále nemám.)
8. Priebeh štúdia kontroluje tzv. Doctoral Commission, v ktorej sedia profesori z rozličných oblastí práva a kriminológie. Pred túto komisiu predstupuje doktorand najprv s projektom svojej dizertačnej práce, a to kedykoľvek v priebehu prvého roka štúdia. Komisia skúma prácu po obsahovej i metodologickej stránke a projekt buď schváli bez ďalšieho alebo navrhne jeho doplnenie či zmeny. Podľa výsledku stretnutia s touto komisiou sa doktorandovi predĺži alebo nepredĺži pracovná zmluva na ďalší rok.
9. V priebehu štúdia musíme publikovať určitý počet článkov v medzinárodných odborných časopisoch. Z pohľadu doktoranda je na tom iritujúce to, že sa na každý článok chce podpísať ako spoluautor i školiteľ (je predsa vašim mentorom a k mnohým myšlienkam vás priviedol). Na jednu stranu je to plus, pretože (známe) profesorské meno môže zaručiť, že si článok prečíta omnoho viac ľudí. Na druhú stranu to môže znamenať, že doktorandské drafty článkov sa hromadia na profesorskom stole, ten však na to "momentálne" (tj. dlhodobo) nemá čas a publikácia neprichádza a neprichádza...

10. Dalo by sa pokračovať ešte dlho, výstižnejšie však bude odkázať na www.phdcomics.com, kde je náš svet zachytený viac než výstižne :-)

V desiatich bodoch sa pochopiteľne nedá vysvetliť všetko, navyše je mnoho vecí individuálnych. Existujú katedry, na ktorých sa funguje podľa pevného režimu, inde zase doktorandi žijú ako samorasty. Nech už je však štruktúra nastavená akokoľvek, KU Leuven ponúka všetko, čo človek potrebuje k tomu, aby jedného dňa odovzdal naozaj kvalitnú prácu.

Môj školiteľ vždy hovorí: robíme len to, z čoho máme radosť. Väčšinu času je to pravda, máme naozaj slobodu baviť sa o témach, ktoré nás naozaj fascinujú, a hľadať odpovede na otázky, ktoré nám "nedajú spať". Prichádzajú však i momenty, kedy svet nie je ružový. Jeden príbeh za všetky: minulý týždeň mal byť relatívne pokojný, naplánovala som si teda vlastný "čítací" program. Vtom však prišiel školiteľ a poprosil ma o pomoc s článkom, na ktorom pracuje. Mala som pocit, že je to pomoc dosť rozsiahla, tak som sa (per analogiam) opýtala, či ma za to napíše ako spoluautora. Povedal mi, že nie. "Some things you simply do for love, not for credit."