Leuven je
kúzelné študentské mestečko v srdci Belgicka, kam som v roku 2011 vyrazila na Erasmus a odkiaľ sa mi už
nechcelo odísť. Spojenie bezstarostného erasmáckeho života (ktorý sa stáva
trochu menej bezstarostným, keď sa bezmyšlienkovite dáte na mooting, ale o tom
niekedy nabudúce) a kvalitného vzdelania robí z KU Leuven špičkovú študentskú
destináciu, obzvlášť pre fanúšikov európskeho či medzinárodného práva.
Špičkových
erasmáckych destinácii je však neúrekom, stačí sa preklikať informáciami v
databáze NAEP a vybrať si "tú svoju".
Erasmom však
môj pobyt v Leuven neskončil. Len pár dní po tom, čo som si väčšinu vecí
presťahovala naspäť do Prahy (zákon schválnosti!), mi jeden z profesorov
ponúkol možnosť zostať v Leuven na ďalšie 4 roky: ako doktorandka na katedre
európskeho ekonomického práva. Na rozhodnutie o svojej ďalšej kariére som mala
len necelých 24 hodín, rozhodla som sa to však skúsiť a "uniknúť" tak
pred českou právnou praxou.
Ako teda
vyzerá život leuvenských doktorandov?
- Status leuvenského doktoranda je schizofrenický: sme študenti a zamestnanci univerzity "dva v jednom". Ako zamestnanci teda "chodíme do práce", sme platení, poistení, čerpáme dovolenku a plníme asistentské povinnosti, stále však máme status študenta a všetky práva a povinnosti z toho vyplývajúce.
- Zvláštne je, že máme na fakulte svoje kancelárie a očakáva sa od nás, že v nich budeme 38 hodín týždenne sedieť a písať dizertačnú prácu. Ak nie sme v kancelárii, musíme byť buď na dovolenke alebo na tzv. "misii" (niečo ako služobná cesta, spadajú tam hlavne konferencie a študijné výlety).
- Konferencie si vyberáme sami, prípadne nás školiteľ niekam vyšle. Univerzita nám hradí náklady v prípade, že na konferencii vystúpime s príspevkom. V opačnom prípade si to síce môžeme nahlásiť ako misiu, financujeme si to však z vlastnej kapsy.
- Dizertačka (bohužiaľ i našťastie) nie je našou jedinou povinnosťou. Venujeme sa tiež "učiteľským povinnostiam" (teaching duties), kam spadajú všetky druhy práce so študentmi: vedenie seminárov, odborné i menej odborné konzultácie, vedenie seminárnych prác a diplomoviek, trénovanie moot courtov, zadávanie a opravovanie rozličných zadaní (domácich úloh) v priebehu semestra a ďalšie drobné úlohy.
- Sme asistenti svojich školiteľov. Pripravujeme im rozličné podklady k prednáškam, konferenciám či konzultáciám. "Briefujeme" ich pred príchodom študenta, aby študent dostal vyčerpávajúcu spätnú väzbu ku každej verzii svojej práce. Podobne je to i s prípravou prednášok: profesor svoju oblasť samozrejme výborne pozná, asistent mu však k prednáškam pripravuje osnovu a kontroluje najnovšiu judikatúru. Ak profesor píše článok na určitú tému, hľadáme mu zdroje, čítame jeho drafty, komentujeme, uhladzujeme...
- Doktorandské štúdium môže trvať buď 4 alebo 6 rokov. V prvom prípade venuje doktorand 10% pracovného času teaching duties. V prípade 6-ročného štúdia je podiel teaching duties až 40%. To je však len teória, v praxi to vždy záleží na konkrétnom školiteľovi a na individuálnej komunikácii. Vyťaženosť sa tiež mení v čase: najbližších pár dní budeme doslova utopení v diplomovkách, v lete sa zase môžeme na pár týždňov "stratiť z dohľadu" a premýšľať o komplikovaných právnych otázkach na pláži či pod stanom (len si na to musíme vziať dovolenku, alebo nám to niekto musí schváliť ako "študijný výlet").
- Celý prvý rok máme na to, aby sme si vybrali tému. (Je to prekliatie, ja ju po siedmich mesiacoch stále nemám.)
- Priebeh štúdia kontroluje tzv. Doctoral Commission, v ktorej sedia profesori z rozličných oblastí práva a kriminológie. Pred túto komisiu predstupuje doktorand najprv s projektom svojej dizertačnej práce, a to kedykoľvek v priebehu prvého roka štúdia. Komisia skúma prácu po obsahovej i metodologickej stránke a projekt buď schváli bez ďalšieho alebo navrhne jeho doplnenie či zmeny. Podľa výsledku stretnutia s touto komisiou sa doktorandovi predĺži alebo nepredĺži pracovná zmluva na ďalší rok.
- V priebehu štúdia musíme publikovať určitý počet článkov v medzinárodných odborných časopisoch. Z pohľadu doktoranda je na tom iritujúce to, že sa na každý článok chce podpísať ako spoluautor i školiteľ (je predsa vašim mentorom a k mnohým myšlienkam vás priviedol). Na jednu stranu je to plus, pretože (známe) profesorské meno môže zaručiť, že si článok prečíta omnoho viac ľudí. Na druhú stranu to môže znamenať, že doktorandské drafty článkov sa hromadia na profesorskom stole, ten však na to "momentálne" (tj. dlhodobo) nemá čas a publikácia neprichádza a neprichádza...
- Dalo by sa pokračovať ešte dlho, výstižnejšie však bude odkázať na www.phdcomics.com, kde je náš svet zachytený viac než výstižne :-)
V desiatich
bodoch sa pochopiteľne nedá vysvetliť všetko, navyše je mnoho vecí
individuálnych. Existujú katedry, na ktorých sa funguje podľa pevného režimu,
inde zase doktorandi žijú ako samorasty. Nech už je však štruktúra nastavená
akokoľvek, KU Leuven ponúka všetko, čo človek potrebuje k tomu, aby jedného dňa
odovzdal naozaj kvalitnú prácu.
Môj školiteľ
vždy hovorí: robíme len to, z čoho máme radosť. Väčšinu času je to pravda, máme
naozaj slobodu baviť sa o témach, ktoré nás naozaj fascinujú, a hľadať odpovede
na otázky, ktoré nám "nedajú spať". Prichádzajú však i momenty, kedy
svet nie je ružový. Jeden príbeh za všetky: minulý týždeň mal byť relatívne
pokojný, naplánovala som si teda vlastný "čítací" program. Vtom však
prišiel školiteľ a poprosil ma o pomoc s článkom, na ktorom pracuje. Mala som
pocit, že je to pomoc dosť rozsiahla, tak som sa (per
analogiam) opýtala, či ma za to napíše ako spoluautora. Povedal mi, že
nie. "Some things you simply do for love, not for credit."
The Cooper-Nowitzki theorem :-)
OdpovědětVymazatVedoucí často mluví o "radosti z práce" nebo radosti "z vědy". Je to asi nějaký manažérský komplex, kterému netřeba přikládat valný význam. Lueven je tak jak ho znám já, příjemné místo na žití od 30ti let výš, ospalý asi jako Mnichov. Ještě tam mají kříze v učebnách ?
OdpovědětVymazatMichal Hanzalík
Ad Martin Bílý: Presne! Chcela som na to odkázať, a nevedela som nájsť tú správnu epizódu, ďakujem :))
OdpovědětVymazatAd Michal Hanzalík: Ospalý Leuven? To ste tam musel byť cez víkend alebo cez letné prázdniny ;))
Kríže v učebniach, to je veľmi dobrá otázka. KU Leuven v posledných cca 2-3 rokoch intenzívne riešila otázku, či si ponechať svoj katolícky status. Zatiaľ čo v Belgicku je to známkou kvality, v medzinárodnom prostredí sa to ukazovalo byť nevýhodou (slovami rektora: "Moreover, the connotation and perception of the predicate ‘Catholic’ may be very divergent nationally and internationally. In Flanders it may refer to quality and the relationship with Catholic primary, secondary and higher education, Catholic civil institutions and the broad network that is linked thereto. Abroad and in view of ever-increasing internationalisation, the concept of a ‘Catholic’ university may be perceived as closed and raise questions of academic freedom and independence.")
K tomu sa pridali jednak škandály v katolíckej cirkvi, jednak výčitky zo strany bruselského arcibiskupa týkajúce sa metód výskumu v Leuven (údajné použitie embryí vo výskume, ktoré je na katolíckej univerzite neprípustné). Výsledky týchto "debát o identite" si môžete prečítať tu, aktualizovaný mission statement zase tu.
Riešenie je to šalamúnske: K.U.Leuven sa premenovala na KU Leuven, z učební sa odstránili kríže a katolícku nálepku používajme tak, ako sa nám to hodí: "Based on extensive consultations, 'KU Leuven' has been chosen as the university’s ‘corporate’ name, effective today. This name, referring to KU Leuven, is widely recognised as a household name in a Flemish and Belgian context. In an international context, the name may also be complimented when necessary or desired with the appended name ‘Catholic University of Leuven’, depending on the context or target group, or ‘University of Leuven’, as is already commonly done."
Aby som teda odpovedala na otázku: kríže už v učebniach nie sú...
Leuven je skvelé miesto na život, a to aj pre vekovú kategóriu <30. Študentská komunita si v ničom nezadá s najlepšími univerzitami v Európe a jedno z centrálnych námestí, Oude Markt, sa v teplejších mesiacoch mení na "najdlhší bar na svete". Zuzke v tom najlepšom možnom slova zmysle závidím a gratulujem!
OdpovědětVymazatKubo Mačák
Nebudu brát někomu iluze o atraktivnosti Luevenu z pohledu studenta přírodních věd, ale to i to Sydney bylo přes týden živější, o pracovní morálce postdoců ani nemluvě a to je co říci :-) Pro právníky to ale bude třeba jinak.
OdpovědětVymazatPráce s lidskými embryii je zákazána i na většině amerických univerzit, s katolicismem to nemá mnoho společného. Prostě v etických komisích, kt. pokusy jinak povolují, sedí humanitníci a prý to embrya "bolí".
Michal Hanzalík
leuven je najlepsi bol som tam jeden semester v 2011 a par mensich pobytov na institute pracovneho prava
OdpovědětVymazatBased on extensive consultations, 'KU Leuven' has been chosen as the university’s ‘corporate’ name, effective today. ...
OdpovědětVymazatJo, tehle styl řeči znám dobře.
Ještě by mohli napsat, že jde o win-win situation for all stakeholders a že nové jméno deliveruje unique KU experience.
Naštěstí nejde o internetovou firmu, protože pak by se museli psát QU a dát si do mišn stejtmentu, že budou definovat Web 3.0 v cloudovém prostředí.
Navrhuji však alespoň něco udělat s tím hrozným vizuálem - přinejmenším by mohli mít logo "KU." se zelenou tečkou na konci. Tím by jednak demonstrovali responsibility for the planet, jednak totality of the curriculum (předmět Total Law už je profláknutý, tak by mohli zkusit dosud neotřelé Law and Slum Poetry).
Jan Čulík na BListech zuřivě brojí pro "manažerizaci" univerzit, ale mám obavy, že tento trend je idiotský i v prostředí svého vzniku
Manažerizace západních univerzit nastala už v 70.letech v souvislost s řádovým nárůstem počtu studentů. Neviděl bych v tom nějaký velký problém, protože u komerčně atraktivních oborů typu ekonomie, právo, socio atp. jde hlavně o to naučit "řemeslo" a PhD studium vzniklo víc jako rezerva před nezaměstnaností mladých než že by někdo potřeboval tolik doktorandů. U manažérského neosobního vedení jde jen o to, jak se to které univerzitě daří skrývat, navenek je to pak samý challenge, open, face-to-face a blabla. Lueven mi ještě přijde v normálnu, navíc dosažení top kvality Luevenu kazí neskutečná byrokracie této instituce i státu, která ve srovnání s GA ČR je asi desetinásobná.
OdpovědětVymazatS vyšší ospalostí Lovaně zkušenost nemám, ale pochybuji že může existovat v tomto smyslu v Belgii něco horšího než centrum Bruselu o neděli a něco živějšího než Amsterdam. Ono to je jiné, pokud student setrvává ve studentské komunitě, částečně mezinárodní a v podstatě lokalita Uni nehraje žádnou roli anebo s belgičany každodeně pracuje.
Pavel Novotný
Ad Kubo: Veď nemáš čo závidieť! Sám si v Leuvene študoval a mootoval a dnes už si o krok (či skok) ďalej ;))
OdpovědětVymazatAd Tomáš Marný & Pavel Novotný: Nemám pocit, že by bola manažerizácia KU Leuven nejakým spôsobom na škodu. Holandské univerzity investujú ďaleko viac do marketingu a corporate image, dávajú si viac záležať na vzhľade a klientskom prístupe, to však nemá žiaden vplyv na kvalitu výučby (osobne môžem porovnať Leuven a Maastricht a som presvedčená, že Leuven je o niekoľko tried vyššie, ale samozrejme je potrebné porovnávať konkrétne kurzy a ja teraz neprípustne generalizujem).
Čo sa týka byrokracie, dovolím si nesúhlasiť. Pripúšťam, že Belgicko je v mnohých veciach (vrátane správy a byrokracie) uletené, na univerzite som však mala len dobré skúsenosti. Študijné oddelenie poskytuje SLUŽBU a vždy hľadá spôsoby, ako študentom POMôCŤ, papierovačiek som počas Erasmu i Ph.D. mala absolútne minimum (a keď sa objavil problém, vyriešil sa obratom). Nedá sa to porovnať so študijným oddelením v Prahe, ktoré po vlastných absolventoch absurdne vyžaduje overenú kópiu diplomu pri každej možnej príležitosti. (Snažila som sa protestovať, prišla som s originálom a neoverenou kópiou, neuspela som. Opýtala som sa študijnej referentky, či považuje za rozumnejšie, aby som vynaložila zbytočný náklad za overenú kópiu a potom žiadala univerzitu o náhradu škody. Odpovedala mi, že mi predsa žiadna škoda nevznikne, ona sa na tú overenú kópiu len podíva, vráti mi ju a ja ju môžem použiť inde. Keď som sa opýtala, prečo sa nemôže podívať na originál, dozvedela som sa, že predpis vyžaduje, aby sa podívala na overenú kópiu...)
A áno, Belgičania (resp. Flámi) sú zvláštni: chladní, odťažití, bez záujmu, večne profesionálni... V Leuvene však nie je problém zamiešať sa do medzinárodnej komunity, navyše je nás tam spústa Čechoslovákov, takže som sa z toho zatiaľ nezbláznila :))
Záleží, co jste na univerzitě vyřizovala. Mně tehdy (před 10 lety) udivili 15ti stránkové dotazníky při vstupu, kde byly dotazy např. na mou rasu (příčítali se body např. marokáncům jen za národnost atp.) a žádost o grant měla 50 stran a 250 stran vysvětlivek včetně dotazů na můj vlastní majetek. Ne opravdu nepřeháním. Se Švýcarskem nebo USA to nelze srovnávat ani náhodou, tam platí, vše co se dohodne a zbytečná práce se nedělá. Ani v ČR to tak strašné nebylo jako v BE. A to ještě chtěli, abych jako postdoc si udělal během dvou let státní zkoušku z té jejich holandské hatmatilky, jinak že nebudu moci učit.
OdpovědětVymazatPro mě kříže byly symbolem jinakosti, prostě nečeho, co je odlišovalo od typické posluchárny v USA nebo v ČR a projevem pokory k zakladatelům a říkal jsem si jen, kdy se nechají přemluvit :-).
Jinak nevím, co je manažérský styl vedení ani akademický styl a narodil jsem se až po roce 1970, takže nemohu srovnávat a asi to nemá ani smysl.
Michal Hanzalík