Srdečné pozdravy z Oxfordu, alebo ako sa žije medzi tzv. vežami snov (I.)

V prvom rade ďakujem Lukášovi za veľmi milé privítanie. Možnosť podeliť sa s čitateľmi Jiného práva o pár vlastných postrehov si obzvlášť cením, hlavne s ohľadom na to, že heslo „ino-právnikov“ právo je niečo viac, než len súbor platných právnych noriem, sa stalo leitmotivom celého môjho oxfordského dobrodružstva. Na úvod je teda možno dôležité povedať, že program, ktorý v Oxforde študujem, má omnoho bližšie k sociológii a spoločenským vedám, než k právu. Koniec - koncov, samotná Právnická fakulta občas s láskavým britským humorom označuje môj domovský inštitút, Centre for Socio-Legal Studies, za ostrovček exulantov, ktorí sa spreneverili čistej právnej vede:) Pokúsim sa preto v nasledujúcich postoch podeliť nielen o zážitky zo starého Anglicka, ale postupne (snáď) aj rozptýliť pochybnosti a auru skepse, ktorá v českom prostredí ešte stále obkolesuje pokusy o empirický výskum na poli práva.

Magdalen College

Do Oxfordu som minulý rok na jeseň odchádzala s veľkými očakávaniami a ešte väčšími otázkami. Predsalen, do čisto akademického prostredia som sa vracala po viac ako štyroch rokoch v praxi, bola som preto zvedavá nielen aké bude pre mňa porovnanie kvality prípravy študentov na akademickú a vedeckú dráhu, ale aj ako sa sama vysporiadam s návratom do študentských radov. V tomto smere sa však Oxford ukázal byť výborným rozhodnutím. Ako som už naznačila vyššie, postgraduálne štúdium práva v Oxforde prebieha v dvoch základných podobách, kde si môžete vybrať medzi klasickými výukovými (predovšetkým BCL/MJUR, oxfordská obdoba LLM), alebo tzv. výskumnými programami. Pokúsim sa tu čo najlepšie vyhnúť komplikovanej terminológii a hierarchii oxfordských titulov (za všetky príklady asi stačí zmieniť, že najprestížnejší britský magisterský právny odbor sa nazýva bachelor of civil law....), u ktorých ešte stále neviem identifikovať, či ide viac o odkaz histórie a tradícií, alebo o ľpenie na oxfordskej jedinečnosti :)

Výskumné programy prebiehajú buď v magisterskej ročnej alebo doktorskej trojročnej podobe. Ročný postgraduálny program je vlastne v mnohých smeroch taký malý doktorát a veľmi dobrá skúška pre študentov, ktorí si nie sú istí, či chcú naozaj pokračovať v akademickej dráhe, alebo si skrátka chcú predĺžiť oxfordskú skúsenosť a venovať sa špecializácii a štúdiu vybranej oblasti práva o rok dlhšie (nedá mi tu preskočiť hriešnu myšlienku, či by vlastne nejako takto nemal vyzerať náš český JUDr. titul).

Do výskumného programu sa hlásite s konkrétnym projektom a Vašou, v zásade jedinou, povinnosťou je napísať diplomovú alebo dizertačnú prácu, na ktorej pracujete so svojim školiteľom. Pravdepodobne teda tušíte, že kvalita samotného štúdia je priamo úmerná jednak Vašej schopnosti dobrého time-managementu, a potom kvalitám konkrétneho školiteľa, s ktorým máte to šťastie pracovať.

Musím teda priznať, že papierovo mám v rámci svojho štúdia vlastne ďaleko menej povinností, než som zažila v rámci doktorátu na Fakulte sociálních studií MU, kde je PhD spojené s radou požiadaviek na výuku a publikácie, v súčasnosti už dokonca, ak sa nemýlim, v prestížnejších zahraničných časopisoch. Na druhej strane, oxfordské štúdium mi príde o niečo lepšie štruktúrované čo do metodologickej prípravy a monitorovania postupu študentov. V zásade každý rok PhD štúdia je ukončovaný nejakou formou obhajoby súčasného progresu. Hoci je teda rozvrh písania vo veľkej miere závislý na Vašej dohode so školiteľom, určite nepreplávate štúdiom tak, že sa prvé dva-tri roky venujete rôznym okrajovým aktivitám a na vlastnom projekte začnete pracovať až v samom finále. Navyše, Centre for Socio-Legal Studies má malý, ale pomerne silne integrovaný kolektív, s väčšinou fellows zdieľame spoločné kancelárie, takže svojich školiteľov stretávame v podstate denno-denne pri rôznych neformálnych príležitostiach (tesne pred hroziacimi deadlinami dokonca možno častejšie, než by sme si sami priali:)).

Dôležitou súčasťou štúdia je metodologická príprava. Keďže môj program je výrazne prepojený so sociológiou a kriminológiou, na metodologickú stránku dáva veľký doraz. V rámci celého roku absolvujeme spoločne s doktorskými študentmi hlavný kurz (prednášky spoločne so seminármi predstavujú približne 4 až 6 hodín týždenne), ktorý sa venuje základným sociologickým teóriám, teórii práva, metodológii, etnografii a etickým otázkam spojeným s prácou s empirickými dátami a výskumom v teréne. K podrobnostiam o samotnej nálepke Socio-Legal sa však dostanem ešte v budúcich postoch. 

Sociálne vedy sídlia v Oxforde zásadne v skvostoch modernej betónovej architektúry

V tomto smere sa pozitívnosť mojich skúseností trošku štiepi s priebehom výuky v klasickom právno výskumnom programe, ktorú som občas zo zvedavosti navštívila. Hodiny zamerané na to, ako písať diplomovú prácu, sú nepochybne užitočné pre študentov, ktorí za sebou nemajú absolútne žiadnu podobnú skúsenosť, na druhej strane mi prišli na oxfordský level predsa len príliš schematické. Naopak prednášky venované tomu, ako napísať text uplatniteľný vo svetových nakladateľstvách (menovať určite nie je potrebné) podľa mňa až nepríjemne úzko hraničili s presadzovaním schematizmu a škatuľkovania v akademickej sfére...

Mimo základnej povinnej metodologickej prípravy môžete ako research student pasívne absolvovať celú radu ďalších predmetov. Študentom sú v zásade otvorené všetky kurzy vypísané Právnickou fakultou, v našom prípade taktiež sociológiou a čiastočne politickými vedami. 

Miera kvality výskumného programu v oblasti práva v Oxforde a jeho prínosu pre študentov spočíva teda predovšetkým na študentoch samotných. Oxford má v prijímacom štádiu zaujímavú stratégiu, kedy viac než na dokonalo rozpracované výskumné návrhy kladie doraz na zaujímavé pozadie a potenciál každého uchádzača. Doteraz sa pamätám na vlastné prekvapenie, keď ma môj školiteľ na začiatku roka požiadal, aby som prvé mesiace zabudla na svoju prácu a skúsila sa venovať témam, ktoré s ňou len okrajovo súvisia, aby som získala čo najväčší odstup. Táto technika svedčí koncentrácii študentov s veľmi odlišným backgroundom. Do právnej oblasti prichádzajú antropológovia, sociológovia, psychológovia a politológovia, niektorí už s výbornou znalosťou vlastného predmetu výskumu, niektorí naopak s výbornými metodologickými zručnosťami, ktoré budú môcť po samotnom primárnom výskume uplatniť. Tento medzi-odborový mix pokladám za jednu z najzaujímavejších a najprísnosnejších súčastí celého programu. 

Tá pomyslená hodená rukavica je ale po celý čas na Vašej strane. Univerzita a colleges Vám poskytujú obrovskú podporu pri organizovaní a návšteve konferencií, diskusných skupín, seminárov a prednášok. Pokiaľ očakávate, že školiteľ bude Vašim mentorom, bude na Vás dohliadať, nastavovať Vám termíny, aktívne zasahovať do vašej práce, a tak obecne Vás tak trochu prevedie štúdiom za ruku, budete s najväčšou pravdepodobnosťou sklamaní. Bez toho, aby som chcela podceňovať niektoré nedostatky PhD štúdia v ČR (hoci musím priznať, že sama som si z brnenskej FSS niesla veľmi dobrú skúsenosť), mám pocit, že v tomto smere sú očakávania našich študentov, ako by mal doktorský program vyzerať, občas trochu nereálne.

Na druhej strane, Oxford Vám dokáže otvoriť obrovské množstvo príležitostí, v zásade je len na Vás, či ste dostatočne aktívni a ochotní trochu zabojovať a chopiť sa ich. Individuálna práca v sebe samozrejme nesie mnoho nástrah, ale okolité prostredie a ľudia, ktorých tu pravidelne stretávate, sú veľmi dobrou motiváciou na ich prekonanie. Napokon, v Oxforde snáď ani nie je nič jednoduchšie, než byť dobrovoľne zaneprázdnený :)