V súčasnosti prebieha legislatívny proces návrhu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve (“CESL”). Kladie si za cieľ vytvorenie unifikovanej úpravy kúpnej zmluvy v rámci EÚ. Môj príspevok rozoberie CESL z hľadiska jeho potrebnosti pre medzinárodný obchod (zámerne vynechávam vzťahy B2C, ktoré CESL taktiež pokrýva), a to hlavne vo svetle existencie podobne zameranej úpravy – Dohovore OSN o zmluvách a medzinárodnej kúpe tovaru (“CISG”). Otázka, ktorú si teda kladiem znie: Má zmysel do už tak bohatej ponuky úprav kúpnej zmluvy (národné právo, CISG, rôzne soft law a pod.) prilievať ďalší zhluk pravidiel v podobe európskeho kúpneho práva?
Autori zaoberajúci sa motiváciou strán použiť unifikovanú úpravu kúpnej zmluvy dospeli v zásade vždy k týmto záverom (viď napr. štúdiu P. L. Fitzgeralda), ktoré pre účely príspevku zjednodušujem nasledovne:
1. V prvom rade každý usiluje o použitie svojho národného práva.
2. V prípade, že to nie je možné (napr. zhodná vyjednávacia sila), padá voľba na neutrálne národné právo (ak je to možné) - ideálne napr. anglické, či švajčiarske.
3. Ak už naozaj niet inej možnosti, umožníme aplikáciu kompromisnej, unifikovanej úpravy – CISG. (Výpočet samozrejme nezohľadňuje iné dôvody vedúce k aplikácii unifikovanej úpravy - strany zabudnú CISG vylúčiť, strany obchodujú v odvetví, kde sa CISG obvykle aplikuje, a pod.)
Z uvedeného teda vyplýva, že na to, aby CESL uspel v tvrdej konkurencii ostatných úprav, bude musieť stranám poskytnúť výhodu, ktorou úspešne zvládne súboj o imaginárnu tretiu priečku medzi možnosťami úpravy kúpnej zmluvy. Zjednodušene povedané - na to, aby bol CESL v B2B styku používaný, a teda mal zmysel, musí poskytnúť stranám výhodu oproti úprave CISG.
Aké sú možnosti CESL? (V čom CISG zaostáva?)
CISG býva pravidelne kritizovaná, a to z najrôznejších dôvodov. CESL tak má unikátnu možnosť tieto negatíva preklenúť a v tomto pomyselnom súboji zvíťaziť. Pozrime sa ako sa k tejto výzve Komisia so svojim návrhom postavila:
1. CISG nepredpokladá vznik mechanizmu zjednocujúceho jeho interpretáciu. Je častokrát aplikovaný protichodne a aplikujúce orgány majú tendenciu vykladať ho v intenciách domáceho práva (homeward effect). CESL sa na druhej strane zaradí do komplexného systému práva EÚ so všetkým, čo k tomu patrí. Okrem doktríny autonómneho výkladu by negatíva CISG pomohla preklenúť terminológia čiastočne používaná ostatnými predpismi európskeho civilného práva (Rím I., Brusel I. a pod.) a samozrejme inštitucionálne zastrešenie prostredníctvom SdEÚ. CESL, žiaľ, na svet neprichádza s bohatým judikatórnyn zázemím (žeby ďalší paskvil?). Je však možné predpokladať, že časom sa z neho stane predvídateľný a stabilný nástroj na úpravu vzťahov.
2. CISG má zmätočný systém vypĺňania medzier. S každou unifikáciou je nevyhnutne spojený kompromis, ktorý sa prejavuje neúplnosťou úpravy - navonok tzv. medzerami. CISG však nemá dostatočne zreteľnú deliacu čiaru medzi medzerami intra legem a praeter legem. Rôzne dôsledky klasifikácie medzery a nejednotná rozhodovacia prax tak z Dohovoru činia miestami nepredvídateľný nástroj. CESL na túto skutočnosť reaguje, avšak negatívum úplne neeliminuje. Dôslednejšie pristupuje k úprave vnútorných medzier, u ktorých nepripúšťa aplikáciu národného práva. Rovnako deliaca čiara medzi otázkami upravenými a neupravenými je zreteľnejšia vďaka ich (demonštratívnemu) výpočtu v preambule. Existencia deliacej čiary ako takej je však vynútená samotnou existenciou medzier - viď ďalší bod výpočtu. Na základe vyššie spomínaného je však nutné uzavrieť, že mechanizmus vypĺňania medzier je nastavený predvídateľnejšie a exaktnejšie ako u CISG.
3. CISG obsahuje značné množstvo dier a jeho úprava je miestami veľmi povrchná. CESL sa v tomto smere vydáva správnym smerom. Na rozdiel od CISG upravuje niektoré otázky spojené s platnosťou kontraktu (podvod, omyl, vyhrážku a tieseň, nepravdivé prehlásenie (misrepresentation)), premlčanie a zodpovednosť za konanie pred uzavretím zmluvy. Stále však neupravuje všetky aspekty “života” kúpnej zmluvy ako spôsobilosť, protiprávnosť plnenia, či prevod vlastníctva. Tieto položky ale nie sú zahrnuté ani v unifikácii kolíznych noriem, a preto ich úpravu podľa môjho názoru nie je možné očakávať bez hlbšej unifikácie celého systému civilného práva EÚ. Dá sa tak povedať, že CESL šiel v komplexnosti úpravy na hranice svojich možností.
Výsledok
Ako bolo demonštrované, CESL naozaj disponuje niektorými konkurenčnými výhodami oproti CISG. Zároveň je však nutné pamätať na fakt, že CESL samotný figuruje niekoľkými, prinajmenšom diskutabilnými riešeniami. Ako najzávažnejšia sa mi javí možnosť členských štátov akceptovať aplikáciu nariadenia v rôznom rozsahu. Toto nie len popiera pôvodný zámer Komisie - unifikovať, ale vytvorí priestor na zbytočné nejasnosti vo výklade podobné tým spojeným s výkladom výhrady podľa článku 95 CISG. (K výkladovým ťažkostiam viď napr výklad dostupný z: http://cisgw3.law.pace.edu/cisg/text/e-text-95.html).
Medzi ďalšie diskutabilné aspekty CESL patria aplikačné predpoklady, najmä jeho povaha ako opt in nástroja, či skutočnosť, že sa jedná o spojenú úpravu B2B a B2C vzťahov. Tieto však nevnímam nutne negatívne. Pokiaľ ide o povahu opt in, som presvedčený, že účel CESL ako kompromisnej úpravy - načrtnuté mnou vyššie, bude splnený i v prípade, že bude vyžadovaná jeho explicitná voľba. Navyše, takto bude vo vyššej miere rešpektovaná vôľa strán a k aplikácii CESL dôjde len v prípadoch stranami zamýšľaných. Navyše - keď sa zmluvné strany dokázali naučiť vylučovať CISG, dokázali by to i s voľbou CESL. Pokiaľ ide o spojenie spotrebiteľských a obchodných zmluv, mám za to, že úpravy sú v rámci CESL dôsledne oddelené a interpretácia nerobí akékoľvek ťažkosti.
Z najpodstatnejších negatív CISG, ako boli načrtnuté vyššie, je možné vyvodiť nasledovné: Strany od úpravy kúpnej zmluvy očakávajú jej predvídateľnosť, jasné aplikačné predpoklady, jednoznačný vecný rozsah a dispozitívnosť - aby si ten zvyšok mohli upraviť podľa seba. Nie je na mieste namýšľať si, že CESL zosadí z trónu anglické právo. Bude však predstavovať zaujímavú alternatívu kompromisnej úpravy CISG, čo by koniec koncov mal byť i jeho zámer.
Martin Manduľák
Žádné komentáře:
Okomentovat