Z Holomóca do Štrasu

Jednou zo zvláštností britského akademického sveta je naprostá oddelenosť od kalendára, ktorý používa zvyšok populácie. Rok sa už viac nedelí na ročné obdobia či mesiace, čísla v kalendári sú pre orientáciu v časopriestore úplne bezvýznamné. Jediné, na čom záleží, je každodenný ranný e-mail s prehľadom všetkých udalostí plánovaných na daný deň, samozrejme prebiehajúcich paralelne v rovnakom čase na rozličných miestach, aby sa zachoval dopyt po prevracačoch času, ktoré sú bezpochyby najpotrebnejším a najžiadanejším produktom v meste snívajúcich veží...   

Áno, uznávam, jediným účelom tohto zbytočného úvodu bolo ospravedlniť môj oneskorený príspevok, v ktoro by som chcela srdečne poďakovať Maxovi Tomoszkovi za výbornú sériu príspevkov o právnych klinikách. My, ktorí sme nemali to šťastie študovať právo na tak progresívnej fakulte ako je tá olomoucká, sme sa bohužiaľ museli znalosti naučiť len z kníh a bežnej výuky, dovednosti nazbierať v študentských spolkoch či na moot courtoch, nuž a hodnoty, tie nám buď niekto zo starších kolegov a vyučujúcich vštiepil na mimo-fakultných akciách či večer pri pive, alebo sme nimi zostali nepoznamenaní. Hoci to znie skepticky, nemyslím to ako kritiku. Tento patchwork-model právnického vzdelania mal tiež svoje mnohé plusy :)) Nič to však nemení na tom, že existencia a rozkvet právnických kliník (nielen) v Olomouci je rozbeh správnym smerom a osobne veľmi dúfam, že sa tento trend bude rozširovať ďalej. Kudos Maximovi i všetkým ostatným nadšencom, ktorí k tomuto trendu prispeli a každodenne prispievajú! 

Aj náš decembrový hosť už na tomto blogu prispel článkom o metodológii vo vzdelávaní právnikov, tentokrát sa však pravdepodobne bude venovať iným témam. Týmto by som rada v hosťovskom kresle Jiného práva privítala Josefa Nejedlého, ktorý pôsobí ako právnik v kancelárii európskeho ombudsmana v Štrasburgu. Pepa študoval právo vo Francúzsku, konkrétne na Sciences Po v Paríži a na Univerzite Roberta Schumana v Štrasburgu. Pražská právnická fakulta síce odmietla jeho francúzske právnické vzdelanie uznať ako ekvivalentné českému magisterskému štúdiu, ale i napriek tomu mu v roku 2012 udelila titul Ph.D. za dizertačnú prácu s názvom Zákonnost důkazů v trestním řízení ve světle Evropské úmluvy. Čo sa týka profesnej kariéry, Pepa si po vyhratom nostrifikačnom boji vyskúšal prácu v advokácii, a to v pražskej pobočke francúzskej kancelárie Gide Loyrette Nouel, pričom sa následne vrátil do krásneho Štrasburgu, najprv na Európsky súd pre ľudské práva a následne do kancelárie európskeho ombudsmana (resp. v súčasnosti ombudsmanky), kde pôsobí dodnes. A práve o tejto inštitúcii nám tento mesiac mnohé prezradí.

Pepo, vitaj na Jiném právu - tešíme sa na tvoje príspevky!