Kubo Mačák: Nedeľné filmové okienko: Medzinárodné právo v Star Treku

Star Trek: Into Darkness (zdroj)

Hoci sci-fi ako žáner takmer z definície umiestňuje svoje zápletky do blízkej a vzdialenej budúcnosti, najlepšie diela reflektujú dilemy tej doby, v ktorej vznikli. Mnohé vedeckofantastické romány publikované po roku 1945 tak odrážali hrozbu zničenia planéty v nukleárnej vojne, v osemdesiatych rokoch sa pozornosť autorov zamerala na možné ohrozenie rozvojom počítačovej techniky a umelej inteligencie, a v deväťdesiatych rokoch došlo okrem iného na biotechnológie a genetickú manipuláciu. Fanúšikov sci-fi a medzinárodného práva zároveň teda poteší, že nový film režiséra J. J. Abramsa „Star Trek: Into Darkness“ (trailer) vcelku trefne nastoľuje mnohé morálne otázky, ktorým čelí táto oblasť práva v modernej dobe.

Film sa odohráva v dvadsiatom treťom storočí vo svete, v ktorom sú Zem a mnohé iné spriaznené svety združené v Spojenej federácii planét. Emblém tejto organizácie od čias Star Treku ako televízneho seriálu neskrýva svoju inšpiráciu v symbolike OSN. (Pre naozaj zapálených trekkies dodáme, že prvýkrát sa v tejto podobe znak Federácie objavil v epizóde „The Naked Now“ z roku 1987.)

Nový film však reflektuje aj dilemy skorého dvadsiateho prvého storočia. Divákov žijúcich vo svete ohrozenom teroristickými útokmi upozorní na to, že samovražední útočníci môžu konať aj z dôvodov, ktoré sú komplexnejšie ako púhy náboženský fanatizmus. (Späť v roku 2013, Adam Lankford vydal výbornú odbornú knižku s názvom „The Myth of Martyrdom“, v ktorej presvedčivo argumentuje, že skutočne ideologicky motivované samovražedné útoky sú skôr výnimkou než pravidlom, pričom drvivá väčšina atentátnikov tak koná z osobných sebadeštrukčných príčin, a nie na základe ideového fanatizmu.)

Vo filme organizátor zničujúceho teroristického útoku unikne do vesmírneho priestoru, ktorý patrí inej civilizácii (dnešným slovníkom: mimo suverénne teritórium „štátu“, v ktorom sa dej odohráva). To donúti postavy okolo kapitána Jamesa Kirka pokúsiť sa o riešenie dilemy, či smú na cudzom území unilaterálne zasiahnuť proti domnelému zloduchovi a ak áno, či majú povinnosť pokúsiť sa o jeho zatknutie, alebo ho smú bez ďalšieho procesu eliminovať. Paralely s americkým prenasledovaním Usámu bin Ládina by nemohli byť zrejmejšie.

A, hoci iba okrajovo, dôjde aj na otázky legitímnosti preemptívnej sebaobrany: ak „vieme“, že sa na nás nepriateľ chystá zaútočiť, ako skoro pred jeho pripravovaným útokom smieme použiť ozbrojenú silu ako prví bez toho, aby sme sa sami stali agresormi? Inšpirácia v politických aj právnych debatách poslednej dekády (na Jinom práve naposledy v článku Lukáša Hodera) je opäť viac než evidentná.

Snáď som neprezradil toľko, aby som komukoľvek pokazil radosť zo zatiaľ nezhliadnutého filmu, ale zároveň dosť na to, aby som navnadil tých z vás, ktorí v modernej filmovej produkcii hľadajú viac než len akčné scény (aj keď treba dodať, že ani tým sa nový Star Trek nevyhýba). Abramsov film je veľmi vydareným dielom vhodným nielen pre trekkies, ktorí sú ochotní hádať sa o tom, či bol lepším kapitánom Picard alebo Janewayová, ale pre každého, kto ocení, keď dobré sci-fi odráža aktuálne komplikované politicko-právne otázky a dáva nám ďalšiu príležitosť na zamyslenie sa nad ich optimálnym riešením.

(Aby sme rešpektovali to, že nie každý už nový Star Trek videl, ak chcete v diskusii rozobrať udalosti z filmu, ktoré by mohli z deja prezradiť priveľa, uveďte prosím svoj príspevok napríklad slovami „SPOILER ALERT“ alebo nejako podobne.)