Na začiatku tohto mesiaca som mal v pláne priblížiť jedno prvostupňové neprávoplatné rozhodnutie OS Poprad. Na jeho pozadí je možné ilustrovať rozširovanie zodpovednosti za porušenie prevenčnej povinnosti alebo vzťah medzi zodpovednosťou štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ostatnými zodpovednostnými skutkovými podstatami. Prináša osobitné výklady k problému zodpovednosti za vyvolanú dôveru (Vertrauenshaftung, culpa in contrahendo) na pomedzí súkromného a verejného práva. Rovnako môže poslúžiť ako vzor pri ilustrovaní rozdielov medzi náhradou pozitívneho a negatívneho záujmu, či vypočítavaním ušlého zisku (či nebodaj odmeny právneho zástupcu). Právna veda by tento rozsudok nemala nechať nepovšimnutý. Je totiž možné, že v opravnom konaní bude zmenený a úvahy tam uvedené zapadnú prachom.
Nedávny novembrový vývoj udalostí na Slovensku (heslo: Ernest Valko) však pribrzdil môj záujem vyjadrovať sa k mediálne známym kauzám (a daný rozsudok medzi takéto kauzy nepochybne patrí) a posunul tento post do úplne inej roviny. Namiesto veci samej by som preto na nasledovných riadkoch krátko pouvažoval nad významom, aký by mali mať prvostupňové rozhodnutia v právnej vede či v rámci právnického vyučovania.
Slovenské právne prostredie je známe tým, že existuje povinnosť (o jej dodržiavaní je asi ťažko hovoriť) zverejňovať mnohé právoplatné prvostupňové rozhodnutia na internete v systéme JASPI. Je snaha rozšíriť publikačnú povinnosť aj na neprávoplatné rozhodnutia ("domáca" debata tu). Akadémia tak má k dispozícii dostatočný študijný materiál, ktorého využiteľnosť znižuje iba takmer nepoužiteľný vyhľadávací systém.
Prvostupňové rozhodnutia v mnohom odrážajú dennodenný svet práva. Častejšie, ako z rozhodnutí najvyšších súdov sa dá z týchto rozhodnutí vytušiť dilema sudcu v prvej línii bojiska pri zohľadňovaní všetkých detailov sporu, posúdiť efektivita a potrebnosť dokazovania v konkrétnej veci, predlžovanie riešenia sporu a podobne. Na rozdiel od "právotvorných" judikátov najvyšších súdov sú tieto prvostupňové rozhodnutia "právoaplikačné". Preto by mali byť (a to po zohľadnení ich odlišnej pedagogickej funkcie) v právnom vzdelávaní širšie využívané. Takýto moment sa pritom nemusí viazať iba na tie prvostupňové rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplantosť, ale aj na neprávoplatné. Aj uvedené rozhodnutie OS Poprad považujem za mimoriadne vhodné pre akademické účely. Zo skúsenosti som registroval, že vyvoláva akúsi vnútornú túžbu po jeho kritike, ktorá je kŕmená informáciami, ktoré sa v opravnom konaní pravdepodobne stratia (a z problému ostane iba "právna veta"). Núti pritom formulovať dôvody, prečo by nemal byť v niektorých bodoch názor súdu nasledovaný. A to je predsa cieľ právnického vzdelávania.
Otázne je ale, či sa môže akademik vyjadrovať k neuzatvorenej kauze, k sporu, o ktorom sa ešte koná. Priznám sa, že nepreceňujem význam akademických názorov, a preto voči tomu nemám zásadnejšie námietky. Prípady, riešené pred Súdnym dvorom, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky (Frucona, Pohotovosť, Vlk a iné), či pred inými medzinárodnými súdmi sú pravidelným terčom akademických debát. Nevidím dôvod, prečo by neprávoplatné rozhodnutia vnútroštátnych súdov mali požívať imunitu pred akademickou debatou. Považujem ich za rovnaký intelektuálny impulz ako právoplatné.
Souhlasím, nevidím důvod, proč by se kdokoliv nemohl vyjadřovat k nepravomocným rozhodnutím.
OdpovědětVymazat1) každý může činit, co zákon nezakazuje. A tohle nezakazuje.
2) nejedná se o ovlivňování soudce. A pokud ano, tak pouze argumentační - ale v tomto směru je soudce ovlivněn vždy. Jestliže si čte komentář nebo článek o problematice, je jeho nepravomocná věc vystavena možnosti ovlivnění ze strany doktríny. Jediný rozdíl je, že takovýto názor byl napsán před uvedením problému, zatímco Vámi popsaný stav vzniká až po uvedení věci ve známost. Ale od toho je soudce tak dobře placený, aby odlišil kvalitní akademický názor od účelového blábolu, bez ohledu na to, kde na časové ose se nachází.
A jinak souhlasím, rozsudek je nadprůměrně kvalitní a sám si ho tisknu a zřejmě i rozešlu známým, kteří ještě studují:-)
na celé věci je zajímavé stupňování odměny advokátky 2 mil EUR :-)skrze "vyjádření" vyhotovená ve spolupráci se soudem aneb proč jsou v CEE tak drahé soudy.
OdpovědětVymazatJan Marhoul
Nevím, jak to je na Slovensku u odvolačky se smírem, ale jedním z důvodu nezveřejňování nepravomocných rozhodnutí např. v Německu nebo v Itálii bylo, že pro strany je někdy důležité v průběhu procesu urovnání sporu "beze svědků", např. po prohrané první instanci nastupuje postupník pohledávky, příp. nový "nabyvatel" závazku atp.
OdpovědětVymazatU některých rodinných sporů si takový postup také dovedu představit. Někdy je lepší smír než to dotáhnout do "spravedlnosti", pak ale takový smír musí zahladit všechny předchozí kroky, tedy i tvrzení stran obsažená v odůvodnění první instance.
Michal Navrátil
Absolútne súhlasím s tým, že i neprávoplatné rozhodnutia majú alebo prinajmenšom môžu byť predmetom debaty (vezmime si napr. USA, kde sa i na prvostupňové rozhodnutie vo významnej veci zosypú komentáre). Pokiaľ je stranám nepríjemná verejnosť súdneho konania, môžu sa dohodnúť na arbitráži, inak sa s ňou ale musia zmieriť.
OdpovědětVymazatIný problém je na tomto fóre už diskutovaná neochota súdov prvostupňové rozhodnutia zverejňovať a problém vôbec sa o nich dozvedieť. V SR som sa neúspešne pokúšal o opis rozsudku u mediálne pretriasaného sporu Ritro Finance - Dexia na OS Bratislava I. Infozákon na súd neplatil (najprv žiadosť vrátili s tým, že bez sp. zn. nevedia o aký spor ide, lebo som ho špecifikoval len stranami a dňom vyhlásenia rozsudku, a po doplnení o sp. zn. súd o žiadosti nerozhodol; na odvolanie som už pravda nemal energiu).
azapomínáte, že strany a nikoliv soudce jsou pány sporu. Proto mohou žádat soud navrátit věci v původní stav a nic nezveřejňovat.
OdpovědětVymazatMichal Navrátil