„Sme len na začiatku, ba ešte pred ním.“ (prof. Jozef Prusák, autor jedinej československej monografie o vzťahoch športu a práva v 20.storočí). Keď prof. Jozef Prusák napísal popularizačný článok s týmto názvom pred viac ako 15 rokmi v roku 1993, glosoval dovtedajší vývoj u nás veľmi trefne. Je pre náš šport pomerne veľká škoda, že tento vývoj bol vtedy v úplnom protiklade s vývojom väčšiny krajín sveta v 20.storočí...
Rozsiahly prehľad prác v tejto oblasti u nás v komparácií so zahraničím do cca roku 2001 ponúka nami už pozitívne spomínaný Michal Králík (Právo ve sportu, s. 261 a nasl.), takže bibliografické odkazy na práce citované v tomto príspevku nájdete všetky tam. Ja by som skôr rád pridal niekoľko v tejto jeho práci neuvádzaných prameňov spolu so stručným komentárom vývoja po roku 2001.
Rozsiahly prehľad prác v tejto oblasti u nás v komparácií so zahraničím do cca roku 2001 ponúka nami už pozitívne spomínaný Michal Králík (Právo ve sportu, s. 261 a nasl.), takže bibliografické odkazy na práce citované v tomto príspevku nájdete všetky tam. Ja by som skôr rád pridal niekoľko v tejto jeho práci neuvádzaných prameňov spolu so stručným komentárom vývoja po roku 2001.
Už prof. Prusák popisoval svoju autorskú prácu pri vzniku svojej, v motte tohto príspevku spomínanej práce, skôr ako prácu archeológa. Ťažký pôrod jeho relatívne útlej knižky s názvom Šport a právo (Úvod do dejín, teórie a praxe právnej zodpovednosti v športe), mu dáva za pravdu. Publikácia síce oficiálne vyšla v Bratislave vo vydavateľstve Šport síce s titulným vročením 1984, no vydaná bola až v roku 1985 a na pulty kníhkupectiev sa dostala po rôznych peripetiách v jej distribúcií až v prvej polovice roku 1986. Tieto skutočnosti akoby dokonale vystihovali stav celého tzv. športového práva u nás v celom 20.storočí.
Pri hľadaní tých pár existujúcich prameňov spred roka 1989 okrem niekoľkých prác prof. Prusáka resp. Jirího Horu totiž narazíte iba na pár zaujímavých článkov veľmi rôznych autorov roztrúsených po veľmi rôznych časopisoch.
V časopise Socialistická zákonnosť narazíte na články Jána Mazáka- bývalého predsedu Ústavného súdu SR, ktorý dnes ako prvý Slovák (a bude tak asi až do roku 2056!), zastáva funkciu generálneho advokáta na Súdnom dvore ES (Mazák, J. : Právomoc a obsadenie súdu so zreteľom na tzv. štatutárne zmluvy vo vrcholovom športe. 1990, č. 2, s. 95- 96 resp. Náhrada škody a úraz diváka, s. 515- 517). O viac- menej v plynúcom čase stálej existencií čiernych fondov a podplácaní v našom futbale už za socializmu a ich súdnom postihu sa zase dočítate zaujímavo v časopise Socialistické súdnictvo- Erdélyszky, T. : Trestná činnosť v telovýchovných jednotách. roč. 32, 1980, č. 10, s. 17-21.
Situácia po roku 1989, najmä v 90-tych rokoch 20.storočia u nás je skôr smutná. Spomínaného prof. Prusáka, ktorý však od roku 1994 takisto na túto tému viac nepublikoval nahrádza až od roku 1998 spomínaný český autor Michal Králík. Tento je veľmi svetlým zjavom, ktorý do dnes publikoval u nás už viac ako 40 prác, pričom jeho rozsiahla 611 stranová dizertačná práca z PF MU z roku 2001- Právní aspekty sportovní činnosti- znamená po mnohých rokoch vydaním i vo vydavateľstve C.H Beck jednoznačný prielom. Chcem veriť, že podnadpis jeho práce, ktorý znel „Má právo ve sportu své místo?!“, bol už aj u nás i jej publikovaním úspešne zodpovedaný a osobne sa už veľmi teším na ním pripravovanú ďalšiu prácu z oblasti právnej zodpovednosti za športové úrazy, ktorá by mala byť vydaná v roku 2010.
Králíkovú činnosť nasledujú po roku 2000 ďalší českí autori. Pavel Hamerník, ktorý po obhájení dizertačnej práce Sportovní právo s medzinárodním prvkem se zvláštním zaměřením na právo EU na PF ZČU v Plzni v roku 2006 ju vydáva knižne i v nakladatelství Auditórium v 2007 sa svojimi viacerými, na bibliografické odkazy veľmi bohatými prácami orientuje na komunitárne právo.
Ako medziodborové práce treba určite spomenúť dizertáciu českého futsalového reprezentanta Tomáša Sluku s názvom Právní a obchodně- podnikatelské aspekty činnosti profesionálniho sportovce obhájenú na Ekonomické fakulte VŠB- TU v Ostrave v roku 2004, ktorá vyšla knižne ako Profesionální sportovec (právní a ekonomické aspekty) v Havlíček Brain Team v roku 2007. Autori Jiří Topinka a Jan Stanjura sa zase dlhodobo venujú občianskym združeniam v športe (už klasika Občanská sdružení ve sportu. Olympia : 2001 a nové dve knihy Topinka J. : Daňové povinnosti těl. jednot a sport.klubů, Praha, 2007 a Topinka J. : Účetnictví těl.jednot a sport.klubů. Praha, 2008.) Nakladatelství Aleš Čenek zase vydalo v roku 2008 interdisciplinárny zborník viacerých autorov Otázky sportovního práva.
Na ÚSaP ČAV by mal prebiehať od roku 2008 dokonca projekt tzv. sportovního práva a na základe informácií autora tejto práce prebieha výučba tohto predmetu na VŠ na PF v Plzni, v Prahe a v Olomouci a na Fakulte telesnej kultúry v Olomouci, na Fakulte sportovních studií v Brne a vyučuje sa i na Ekonomickej fakulte Vysokej školy banskej v Ostrave ako súčasť štúdia športového managementu.
Keď zameriame svoju pozornosť na Slovensko v post- Prusákovej ére, prídeme k ďaleko pesimistickejším záverom. Autorovi tejto práce nie je známa od vydania jeho už spomínanej monografie pred viac ako 25 rokmi! žiadna iná slovenská monografia z tzv. športového práva. Rovnako nepozná jedinú profesorskú inauguráciu, habilitačnú, jedinú vyriešenú či riešenú vedeckú úlohu, ktorá by sa predmetnej problematike venovala.
Ako prvú komplexnejšie prácu po 25 rokov však môžeme určite privítať dizertačnú prácu Jozefa Čorbu z PF UPJŠ v Košiciach z roku 2008, ktorá nadväzuje na jeho články v konferenčných zborníkoch. Má názov Obchodnoprávne vzťahy v oblasti športu a jej knižné vydanie sa pripravuje.
Čo sa týka článkov, tak cenou Karola Planka za rok 2003 bol ohodnotený článok prof. Jána Sváka s názvom Rozhodovanie sporov pri výkone športovej činnosti ( In : Justičná Revue, roč. 55, 2003, č. 8-9, s. 743 a nasl.), ktorý nasledujú jeho recenzie na Králikovu resp. Hamerníkovu knihu či príspevok Princíp rovnosti v extralegálnom prostredí – na príklade športu (In : Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 13.-15. októbra 2005 v Tatranskej Štrbe: (Ne)rovnosť a rovnoprávnosť), Bratislava : Ústav štátu a práva SAV, 2005, s. 46-52). Existujú práce Marcela Dolobáča z PF UPJŠ v Košiciach resp. Zuzany Sakáčovej z FTVŠ UK, ktorá k téme publikuje práce od roku 1995 v slovenských vedách o športe resp. českej kinantropologii.
Stav výučby tzv. športového práva na slovenských VŠ je takisto neradostný. Problematika sa vyučuje pod názvom „Šport a právo“ na FTVŠ UK v Bratislave od roku 1996, ako akreditovaný predmet až od roku 2002, pričom dnes je pre väčšinu študijných programov predmetov povinný. Na slovenských právnických fakultách je situácia odlišná- na základe informácii autora tejto práce sa prvýkrát takýto predmet pod názvom „Právo v športe“ vyučoval ako výberový predmet až v zimnom semestri akademického roku 2008/09 zatiaľ iba na Fakulte práva Bratislavskej vysokej školy práva.
Záver tohto neradostného prehľadu by mohla tvoriť povzbudzujúca informácia o na našich územiach 1. konferencii o tejto téme s názvom „Šport a právo v európskom právnom priestore“, ktorú usporiadala v máji 2009 spomínaná FP BVŠP v spolupráci so Slovenským olympijským výborom. Vystúpili na nej okrem českých a slovenských zástupcov i eurokomisár Ján Figeľ či pozvaní hostia z Nemecka, Poľska, Slovinska a zborník prác, ktoré i tu odzneli, sa pripravuje do tlače.
Vo vzťahu k vedeckej, publikačnej činnosti či výučby v zahraničí už dávno platí myšlienka Michala Králíka, že : „Za aktuálnej situácie rozsahu a množstva materiálu z oblasti športu a práva už nie je v silách jednotlivca ich spracovať, ale ani zdokumentovať a evidovať všetky k tejto sfére sa viažuce pramene.“ Existujú však už i monografické práce i v iných oblastiach práva veľmi renomovaných autorov ako sú napr. prof. Weatherill či prof. Blanpain, ktoré sa pojednávajú výlučne o tzv. športovom práve. Ja preto odkážem už iba na surfovanie internetom- na nej napr. dostupnú knižnicu ASSER International Sports Law Centre či veľmi rozsiahlu v nemeckom jazyku publikovanú športovo-právnu školu (napr. autori ako Pfister, Heermann, Scherrer, Karollus, Grundei atď.).
Ak by sme sa však vrátili späť na zem- do našich podmienok a porovnávali porovnateľné, inšpiráciou môže byť náš severný sused- Poľsko a jeho Polskie Towarzystwo Prawa Sportowego založené v roku 1990 a ich rada Sport i Prawo počítajúc dnes má viac ako 10 vydaných titulov. Argument tradície tzv. športového práva či skôr nutnosti jej neexistencie v našich stredoeurópskych podmienkach je takto vyvrátený.
Ak sa pokúsime zovšeobecniť napísané, tak pri komplexnejšom hodnotení pri publikáciách z tzv. športového práva u nás rozpoznáme jav, ktorý pretrváva dlhodobo vo viacerých krajinách sveta a veľmi sťažuje akúkoľvek prácu s touto spisbou. Všeobecne ide o to, že okrem pár jednotlivcov- nami nazývaných ako tzv. „známe výnimky“ sú autori týchto prác vždy veľmi rôzni, ich výsledky majú skôr náhodilú či aktuálnu povahu, keď publikujú najčastejšie iba jeden článok, často i veľmi hodnotného obsahu. Ich činnosť však nie je dôsledkom ich systematickejšieho záujmu, keďže z hľadiska i opakovaných publikovaných prác neplatí a nebude platiť toto tvrdenie i u nás pravdepodobne vždy iba pre pár tzv. „známych výnimiek“ (v publikáciách, ktoré komplexne napr. mapujú slovenskú právnickú spisbu v rokoch 1993 až 2004- Blaho, P.- Svák, J. : Právnická bibliografia 1993-2000. resp. druhý diel 2001-2004 spočítate články zaoberajúce sa priamo športom, spomedzi vyše 12 tisíc bibliografických záznamov skoro na prstoch dvoch rúk!). Navyše temer všetky práce bývajú roztrúsené kade- tade, keďže chýba jednotné publikačné resp. aspoň informačné fórum, hoci neúspešný pokus ho zriadiť existoval (mesačník Sportovní právník vydávaný šéfredaktorom Karlem Zuskom od roku 1991 zhruba rok v nakladatelství Athos).
Vzhľadom na kapacitu jednotlivca, internacionalizáciu práva a zrýchľujúcu sa súčasnú dobu sa takto rešeršovanie v tejto oblasti u nás stáva hľadaním ihly v kope sena a i naše, často veľmi zaujímavé práce jednoducho nenájdu resp. nemusia nájsť svojho adresáta...Najviac času totiž záujemca strávi nie čítaním prác, ale iba ich púhym hľadaním...
I z tohto dôvodu verejne prosím cez JP autorov, ale i čitateľov, dajte o sebe a svojich prácach vedieť! Ich účelom predsa má byť, aby boli čítané a najmä diskutované, nielen napísané pre povinnú čiarku do fakultnej knižnice. Pripojte do diskusie k tomuto postu i v budúcnosti! odkaz na zaujímavé práce, o ktorých viete, hoci nemusíte byť nevyhnutne i ich autormi. Zanechajte v našom, stále veľmi hlbokom športovo-právnom snehu stopy pre svojich nasledovníkov. I týmto spôsobom nielen za seba vopred ďakujem...
p.s. Konkrétne by som už teraz rád poďakoval Janovi Vučkovi za jeho informáciu o jeho článku o športových úrazoch v časopise Státní zastupitelství resp. Michalovi Bobkovi, ktorý mi povedal o práci Jiřího Kindla v Common Law Review. Verím, že ďalší budú ich kroky nasledovať...
Ladislav Križan
Děkuji za poděkování autorovi článku a budu pevně doufat, že mne řadí do katerogie "občas, ale kvalitně". Dovolím si v té souvislosti velice drobnou opravu: můj článek, ač se v něm od začátku do konce hovořilo o sportovních úrazech, se zabýval otázkou právního významu sportovních pravidel (odtud název "Vztah trestního práva a sportovních pravidel") a v pozadí stálo pátrání po samotné podstatě či principech trestní odpovědnosti ve sportu.
OdpovědětVymazatZa zjednodušenie sa ospravedlňujem. Mne osobne sa článok veľmi páčil pre komplexné, nie od reálneho života športu oddelené uvažovanie a všetkým záujemcom o tému ho úprimne odporúčam i v jeho rozšírenej verzii, ktorá by mala byť súčasťou zborníka z športovoprávnej konferencie FP BVŠP a SOV 2009. Osobne nevidím žiaden dôvod vyňať športové úrazy z pôsobnosti ani trestného práva, vývoj vo svete ukazuje presný opak. Myslím, že najmä germánska judikatúra je v 2.polovici 20.storočia pomerne podrobne prepracovaná, takže žiarovka je vymyslená, stačí si "posvietiť" i náš šport. U nás je táto téma stále skôr v tme. Je to dané aj našou mentalitou. Ako aktuálne píše teraz v svojej najnovšej knihe doc. Radoslav Procházka : Mak proti Gatsbymu. Osud, vina a zodpovednosť za škodu.Edition ryba 2009. : „Pre Američanov je prirodzené hľadať a nachádzať pre krivdy fyzických vinníkov. My sa pýtame, prečo sa to stalo, oni, kto nám to urobil. My vieme, že osudy sú dané vopred, oni vedia, že osudy sa tvoria priebežne,”
OdpovědětVymazatSlovenský generálny prokurátor Dobroslav Trnka má na základe mojich vedomostí k téme tiež skôr zdržanlivý postoj. Obava z otvorenia Pandorinej skrinky je však podľa mňa viac- menej neopodstatnená. Tých káuz podľa mňa na našich územiach nikdy nebude i pre popísaný charakter ľudí, ktorí tvoria i orgány činné v trestnom konaní až tak veľa. No keď brániaci hráč sekne hokejkou v powerplay útočiaceho hráča, ktorý mu uniká, je 3m pred ním a korčuluje na prázdnu bránu sám do krku takým spôsobom, z ktorého sa zlomí hokejka a mrazí na chrbáte (prednedávnom Daniel Babka zo Zvolena v zápase v Skalici, kde tuším prehrali 8:0), štát by mal vyslať signál športu- "Haló priatelia, nie ste vo vákuu a máte určitú sociálnu zodpovednosť voči napr. deťom, ktorí sa na Vás pozerajú ako sa svoje vzory." Spomínam si, že keď tento resp. minulý rok brutálne v excese fauloval portugalec v službách Realu Madrid Pepe podobným spôsobom (kopal na zemi ležiaceho protihráča), oficiálna reakcia i jeho klubu bola presne takáto. Šport neexistuje mimo právo a mal by si to konečne začať uvedomovať i u nás.
Dobrý den, zajímavý a podnětný článek o několika českých a slovenských průkopnících sportovního práva. Pro Vaši informaci - aktuálně finalizuji na PF UK dizertační práci na téma "Soukromoprávní odpovědnost sportovce za sportovní úraz", která by měla následně být i knižně vydána (zřejmě 2010). Snažím se věnovat dané (užší) problematice komplexně, zejména významu a charakteru sportovních norem pro odpovědnostní vztahy (česká judikatura si uvedené doposud velmi zjednodušuje kladenm rovnítka mezi porušení sportovních norem a porušení ustanovení § 415 ObčZ, snažím se uvedené kriticky analyzovat), kontraktačním rozměrům ve sportu (tam budu asi odvážnější, ale vycházím z vlastní zkušenosti s vrcholovým sportem jakožto sportovec a advokát v tomto prostředí se pohybující) a povaze právních vztahů při sportovní činnosti vznikajících. Snad tedy uvedené dílko pomůže právní a sportovní obci, přinejmenším tím, že po cimrmanovsky ukáže, kudy cesta nevede. :-) Hezký den.
OdpovědětVymazatDěkuji Lacovi, že mě po delší době "donutil" připsat drobný komentář do diskuse ke sportovněprávní tématice, jinak nevím, kdy bych se k tomu dostal. Jeho činnost na tomto blogu je záslužná a zaslouží si podporu, kterou jsem mu ostatně již opakovaně vyjadřoval.
OdpovědětVymazatS velkou radostí jsem si přečetl příspěvek Martina Supa o jím připravované práci na téma, které považuji za "srdeční" a chtěl jsem ho požádat, zda by byl tak hodný a informoval mne o tom, až kniha vyjde, příp. o tom, že nevyjde :-(, pokud by to z jakéhokoliv důvodu nevyšlo. I v takovém případě bych se s jeho prací moc rád seznámil.
Navazuji tímto na Lacovu zmínku o mnou připravované knize na téma právní odpovědnosti sportovců za sportovní úrazy. Rok 2010 sice zatím platí, ale víte všichni publikující autoři, jak to s dodržováním termínů někdy je, takže pokud by to příští rok nevyšlo, mějte strpení. Rozhodně si nemyslím, že by se kniha tématicky "křížila" s prací M. Supa. Snad neprozradím nic tajného, když napíšu, že je doposud koncipovaná jako analyticko-komparativní studie, která má pracovní cíl shrnout dosavadní nauku (případně judikaturu) v této oblasti zejména po teoretické rovině, a vytvořit tak podklad a základ pro další bádání v této oblasti. Již v této fázi nicméně přivítám jakékoliv podněty a připomínky, které obsah knihy mohou vylepšit.
Jinak uvítám každého dalšího kolegu (či kolegyni), který se do diskuse na blogu zapojí v intencích toho, co psal v pilotním příspěvku Laco. Snad se celkově v oblasti sportovního práva začne blýskat na lepší časy.....
Michal Králík
Ad Martin Sup : Veľmi pekne ďakujem za "zverejnenie sa", držím palce pri finalizácii práce i obhajobe a verím, že i následnej publikácií. Rovnako ako Michal, veľmi rád sa s ňou zoznámim. Inak ešte pre Vašu informáciu a na doplnenie článku -
OdpovědětVymazatVaša česká kolegyňa Liběna Vondráčková po štúdiach na FTVS a PF UK v Prahe iba pred pár mesiacmi obhájila na Justus-Liebig-Universität Gießen v Nemecku LLM prácu s témou právnej zodpovednosti poriadateľa športovej udalosti za hooligans na športovom podujatí, teraz by už tuším mala koncipovať asi niekde v Prahe. Rovnako pred pár mesiacmi obhájil po svojej rigo práci (Teoreticko- právne aspekty násilí ve sportu) na Katedre teórie a dejín štátu a práva na PF UK v Ba i dizertačnú prácu Váš český kolega Stanislav Sádovský- témou bol ak sa nemýlim zhruba doping a ľudské práva. Na FP BVŠP v Bratislave píše dizertačnú prácu zhruba o vzájomnom vzťahu športových a právnych pravidiel z pohľadu ústavného práva Katarína Chmelárová Sýkorová. No a mňa zaujímajú vzájomné vzťahy futbalu a práva najmä z pohľadu právnych aspektov povolania profesionálneho futbalistu na Slovensku po roku 1989.Ak máte i ďalší akékoľvek informácie o iných kolegoch, prosím zverejnite ich aj v budúcnosti. Ďakujem.
Náhodou jsem narazil na zmínku o svých pracech, které vznikly v rámci mých studií na Právnické fakultě Univerzity Komenského v Bratislavě a dovolím si jen upřesnit: Pokud jde o rigorozní práci na téma "Teoreticko-právní aspekty násilí ve sportu", měla by vyjít po mírném up-gradu v příštím roce. Je jistě alarmující, že ač je "babičkou" (finalizována v roce 2001) mezi pracemi tohoto typu, je stále aktuální, neboť její závěry jsou stále platné, což znamená, že se ve zkoumané oblasti za téměř deset let prakticky nic nezměnilo.
OdpovědětVymazatPokud jde o disertační práci, její téma zní "Boj proti dopingu a právní garance lidských práv". Hlavním cílem práce bylo provést základní analýzu antidopingového systému z hlediska teoreticko-právního, zejména zjistit, zda tento systém obstojí před přísnými kritérii právními. Významným momentem bylo, že práce vznikala právě v době, kdy byl přijat z hlediska tématu práce zásadní mezinárodně právní dokument Úmluva UNESCO proti dopingu ve sportu a kdy v signatářských státech probíhala její ratifikace. Už na základě prvních obecných analýz se ukázalo, že na systému boje proti dopingu tak, jak je nastaven, lze shledat řadu sporných aspektů. Následná podrobnější zkoumání pak směřovala k hledání alternativ, jež by měly nejzávažnější výhrady současného systému eliminovat.
Závěry práce jsou s ohledem na její interdisciplinaritu částečně obsaženy v kapitole přinášející teoretické návrhy řešení rekonstrukce systému boje proti dopingu a částečně v podobě úvah de lege ferenda.
Publikování práce ještě není na pořaqdu dne, protože práce bude muset být poněkud "zpopularizována" do ne tak rigidní právnické formy a mluvy, aby naplnila zamýšlené interdisciplinární poslání.
Stanislav Sádovský