tag:blogger.com,1999:blog-36392034.post5890536390147040174..comments2023-06-07T14:38:32.044+02:00Comments on JINÉ PRÁVO: Vladimír Lajsek: Kmenové buňky, patenty a ESD – ‘One size fits all’?Zuzana Vikarskáhttp://www.blogger.com/profile/11914595319997100762noreply@blogger.comBlogger1125tag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-61880822686011068142014-05-20T11:34:07.813+02:002014-05-20T11:34:07.813+02:00Dobrý článok, pripomína mi to diskusiu, popularizo...Dobrý článok, pripomína mi to diskusiu, popularizovanú Crichtonovou knihou "Ďalší" a v nej riešeným sporom o patentovateľnosti génov, na ktorý je aj <a href="http://www.genengnews.com/gen-articles/in-defense-of-gene-patenting/2052/" rel="nofollow">táto reakcia</a>. Preto by som možno celú vec posunul do iného náhľadu: "môže byť neoplodnené vajíčka, resp. určité kmeňové bunky, jenotlivé gény (sekvencie) z nich, ako aj metóda ich využívania, predmetom patentovej ochrany"?<br /><br />Po zhliadnutí bodu č. 16 preambule Smernice 98/44/ES je odpoveď prima facie zrejmá - nie. <br />Potom však nasleduje bod 20 ... ktorého pointou je, že aj ak je umelo vytvorený element rovnaký ako prirodzený element (napr. enzým, génová sekvencia a pod.), nemal by byť vylúčený z patentovateľnosti (po splnení ostatných podmienok samozrejme), avšak práva z patentu by nemali pokrývať prirodzený element, len umelý, hoci prirodzený je totožný.<br /><br />Takouto dualitou sa však nabúra celá koncepcia patentových práv, ako aj vôbec práv duševného vlastníctva, ktoré takto musí rozlišovať práva podľa "sekundárneho predmetu" (umelý vs. prirodzený element), a v praxi je náročné povedať, čo odkiaľ pochádza (čo z ľudského tela, resp. iného naturálneho prostredia, a čo bolo umelo vyrobené, napr. pri umelej obličke takýto problém neexistuje, keďže od prirodzenej ju možno rozlíšiť jednoducho). <br /><br />Bod 16 sa odvoláva na "human dignity" a "integrity" (čiže z určitého náhľadu osobnostné práva a pilier právneho poriadku EÚ podľa čl. 2 ZEÚ), a hoci je celý právny poriadok EÚ "antropocentrický", definícia ľudskej dôstojnosti mu chýba, keďže chýba aj definícia človeka (postupnosťou génov?).<br /><br />Zaujímavým tento problém nastane najmä vtedy, ak výskum pluripotentných či iných buniek povedie k vývinu klonu človeka, "zložitejšieho" organizmu ako človek (ktorý by človeku konkuroval), alebo čomukoľvek inému <i>životaschopnému</i>, a možno hoci len vírusu. Tretia veta preambuly Charty ZP EÚ a najmä článok 3 ods. 2 písm. b), c) a d) Charty bude potom zaujímavé aplikovať (napr. či pod rozsah klonovania spadá klonovanie časti ľudského tela, napr. enzýmu, resp. či časťou tela nepoužiteľnou v podnikaní je aj génová sekvencia per se či len expresia génovej sekvencie - fenotyp a pod.).<br /><br />Ondrej PivarčiAnonymousnoreply@blogger.com