tag:blogger.com,1999:blog-36392034.post1230256900331363338..comments2023-06-07T14:38:32.044+02:00Comments on JINÉ PRÁVO: Ústava ako kúzelnícky klobúk: Sága generálny prokurátor pokračuje (Kubo Mačák)Zuzana Vikarskáhttp://www.blogger.com/profile/11914595319997100762noreply@blogger.comBlogger13125tag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-58225643591265711592012-12-10T19:09:32.465+01:002012-12-10T19:09:32.465+01:00Ad K. Mačák:
Máte pravdu, avšak in concreto probl...Ad K. Mačák:<br /><br />Máte pravdu, avšak in concreto problémom ani tak nie je neexistencia či existencia takýchto dôvodov, ale práve lehoty. Pretože jej nedodržanie by bolo porušením Ústavy SR aj s príslušnými následkami. Bez lehoty sa môže prezident vyhnúť riešeniu otázky GP až do skončenia funkčného obdobia, čiže vôbec sa nemusí zaoberať dôvodmi.<br /><br />Ad T. Ľalík:<br /><br />"Na druhej strane ťažko prezident bude chcieť odísť o rok a pol z funkcie bez toho, aby rozhodol o GP." Myslím si, že celkom jednoducho, ale to je vec pohľadu.<br /><br />S bodom 5. odlišného stanoviska môžem súhlasiť, 1.námestník nemá pri zastupovaní legitimitu (nie je volený NR SR), nepozná ho ani čl. 150 Ústavy SR, ba by som povedal, že § 9 ods.1 zákona 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ZoP) je v rozpore s týmto čl. Ústavy SR (keďže na čele je aj de iure 1. námestník), pričom de facto ak 1. námestníka menuje a odvoláva GP (§ 9 ods. 3 ZoP), tak potom "legitimita" a "vplyv" predchádzajúceho GP presahuje jeho funkčné obdobie, čomu teraz prezident svojou nečinnosťou napomáha. A že to nie sú nejaké bezvýznamné oprávnenia a teda aj politický dosah, viď. § 10 a nasl. ZoP, čo je pravdepodobne parciálne aj reliktom režimu do 1989.<br /><br />"Nie som odborník na trestné právo, ale ani situácia bez prvého námestníka (či iného zástupcu GP) by prokuratúru podľa mňa neznefunkčnila a tá by fungovala naďalej. Otázka je ako efektívne, a to je to, o čo mi vlastne ide."<br /><br />Tu sa žiada položiť otázka, čo to znamená "funkčnosť prokuratúry"? Z pohľadu napr. § 2 ods. 5 a 6 Trestného poriadku mám výrazné pochybnosti o jej funkčnosti (príklad uviedol Yossi), resp. nevnímam, čo je následkom (sankcia) toho, keď prokuratúra poruší zásadu legality. Takže toľko k otázke - ako efektívne.<br /><br />A čo sa týka toho, že dané sťažnosti na ÚS SR predlžujú situáciu, nesúhlasím, pretože porušenie čl. 30 ods.4 Ústavy SR v prípade ktoréhokoľvek sťažovateľa ešte automaticky neznamená jeho nárok na vymenovanie. Navyše, sťažnosť DT smeruje proti NR SR, sťažnosť JČ je pre nečinnosť prezidenta. V druhom prípade ďalší postup "zastavilo" podanie NR SR zo dňa 29.02.2012, ktoré znegovalo "prísľub" predsedníčky ÚS SR zo dňa 23.02.2012 (viď tlačová info súdu č. 27/2012 zo dňa 29.05.2012), čo je vzhľadom na úlohy ÚS SR v systéme deľby moci prinajmenšom znepokojivé.<br /><br />Ondrej PivarčiAnonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-7899184361680672932012-12-10T16:20:13.070+01:002012-12-10T16:20:13.070+01:00Ad) Yossi
Kauzy na GP boli aj vtedy, keď pozícia ...Ad) Yossi<br /><br />Kauzy na GP boli aj vtedy, keď pozícia GP bola obsadená. <br /><br />napr. http://www.sme.sk/c/529693/hanzel-korupcia-v-prokurature-je-hanbou.html<br /><br />Váš link absolútne nič nepreukazuje.<br /><br />Ad) Peter Kocvár<br /><br />Bod 5. odlišného stanoviska sudcov Orosza a Lubyho, ktorý sa týka krízy na GP, nie je namieste. Podľa mňa je vnútorne nekonzistentný, keď na jednej strane sudcovia hovoria o tom, že GP zastupuje v plnom rozsahu 1. námestník, ale na druhej hovorí o tom, že 1. námestník nemá demokratickú legitimu na toto konanie. Dovedené do dôsledkov by to znamenalo, že nemôže konať nič, keďže nemá legitimitu. Ale on koná ako GP, teda a fortiori musí mať aj legitimitu. Teda je to argument o nulovej vypovedacej hodnote, keďže nerešpketuje právny (aj faktický) stav de lege lata. <br /><br />Ani to, že 1. námestníka nemá kto nahradiť nie je úplne namieste i keď uznávam, že má vyššiu vypovedaciu hodnotu ako argument dvoch sudcov. Nie som odborník na trestné právo, ale ani situácia bez prvého námestníka (či iného zástupcu GP) by prokuratúru podľa mňa neznefunkčnila a tá by fungovala naďalej. Otázka je ako efektívne, a to je to, o čo mi vlastne ide.<br /><br />Ad) Kubo Mačák<br /><br />Súhlasím s Vami, stav neobsadenia GP nie je ideálom. Avšak ústava tiež nie je ideálnym dokumentom, aj keď sa tak navonok prezentuje.<br /><br />Odpoveď na otázku síce už poznáme,na ťahu je však teraz prezident. Musíte však uznať, že sťažnosti tak DT ako aj JČ na Ústavný súd túto situáciu len predlžujú a hrajú do karát prezidentovi, ktorý môže vyčkávať. Do úvahy pripadá aj vyvodenie zodpovednosti voči prezidentovi v rámci ľudového hlasovania, ale osobne som skeptický. Na druhej strane ťažko prezident bude chcieť odísť o rok a pol z funkcie bez toho, aby rozhodol o GP.<br /><br />Tomáš Ľalík Anonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-84243907106089941782012-12-10T15:07:00.265+01:002012-12-10T15:07:00.265+01:00Ondrej Pivarči: Kritérium sudcov Lubyho a Orosza, ...<b>Ondrej Pivarči:</b> Kritérium sudcov Lubyho a Orosza, ktoré obhajujem vo svojej reakcii ako, dajme tomu, „užitočne vágne“, sa týka skutočností, ktorých existencia by oprávňovala prezidenta výnimočne odmietnuť vymenovanie kandidáta. Nehovorím ale v súvislosti s ním (a ani títo sudcovia nie) o lehote vymenovania, k čomu smeroval Váš posledný príspevok.<br /><br /><b>Tomáš Ľalík:</b> Termín <i>„ústavná kríza“</i> je isteže subjektívne označenie a môžeme diskutovať o jeho rozsahu. Ako odborník na ústavné právo zrejme so mnou ale budete súhlasiť, že stav, v ktorom ústava v širšom zmysle nedáva jasnú odpoveď (resp. natoľko jasnú, aby ju čelní ústavní predstavitelia určitej krajiny pochopili totožne) na otázku procesu obsadenia pozície vrcholného predstaviteľa ústavného orgánu po dobu 18+ mesiacov, nie je z hľadiska ochrany ústavnosti v danej krajine žiaduca. Tvrdiť opak podľa mňa znamená oslabovať úlohu práva vo všeobecnosti a ústavného práva konkrétne: ako sa vraví, voda si cestu nájde a podobne aj realita si s nejasnosťou práva poradí a skúsenosť ukazuje, že nielen generálna prokuratúra môže existovať bez šéfa, ale dokonca aj celé krajiny si poradia mesiace bez vlády (bratia Česi prepáčia). No považovať taký stav za ideálny alebo bezkrízový z pohľadu ústavného práva mi príde nesprávne.<br /><br /><b>Peter Kocvár:</b> To je dobrá pripomienka. Môj názor je, že väčšinové stanovisko ponecháva vo všeobecnosti zákonnosť postupu otvorenú posúdeniu prezidentovi (viď najmä body 33, 36 a 44 uznesenia); v konkrétnom prípade vymenovania Jozefa Čentéša sa ale majorita podľa všetkého vyslovila v zmysle, že zákonné podmienky na jeho menovanie, a to vrátane zákonnosti postupu voľby, boli splnené (viď bod 30 uznesenia).<br /><br />Kubo MačákObčasný bloggerhttps://www.blogger.com/profile/13713337913473198612noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-41635444682035986892012-12-10T00:24:13.199+01:002012-12-10T00:24:13.199+01:00Zaujímavým aspektom je aj to, či môže prezident po...Zaujímavým aspektom je aj to, či môže prezident posudzovať aj zákonnosť procesu voľby kandidáta na GP v parlamente. Sudkyňa Gajdošíková poukazuje v tejto súvislosti na "logickú rozpornosť" znenia väčšinového výroku. Táto rozpornosť podľa mňa znamená len majoritou zľahka zakrytú možnosť prezidenta takéto posúdenie vykonať.<br /><br />Toto nezakryto potvrdzuje aj "doplnenie odôvodnenia" v b. 29:<br />"Vychádzajúc z uvedených dôvodov možno zhrnúť, že prezident [...] autonómne posudzuje:<br />- súlad procesu voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorého mu navrhla národná rada, s príslušnými právnymi predpismi,"<br /><br />Preto sa možno príliš optimisticky sudcovia Orosz a Luby domnievajú, že v zmysle výkladu podaného majoritou sa "závažná skutočnosť" musí vzťahovať „na osobu kandidáta“, a nie na konanie iných subjektov, napr. tých, ktoré sa na voľbe tohto kandidáta podieľali (napr. navrhovatelia, parlamentné politické strany, poslanci národnej rady). <br /><br />Existenciu krízy v súčasnosti podľa mňa dostatočne rozviedli Luby a Orosz v b. 5, pričom treba zdôrazniť, že keby v súčasnom stave z akéhokoľvek dôvodu nemohol prvý námestník GP vykonávať svoju funkciu, nového by nemal kto vymenovať a prokuratúra by tak ostala bez najvyššieho predstaviteľa. <br /><br />Peter KocvárAnonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-6987812924769120052012-12-09T19:01:27.276+01:002012-12-09T19:01:27.276+01:00ad Tomáš Ľalík:
empirický důkaz o fungování GP:
ht...ad Tomáš Ľalík:<br />empirický důkaz o fungování GP:<br />http://www.sme.sk/tema/prevod-bytovky-glance-house/<br /><br />YossiAnonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-90662127401615432882012-12-08T21:08:07.003+01:002012-12-08T21:08:07.003+01:00Pripojím len krátku poznámku k údajnej "ústav...Pripojím len krátku poznámku k údajnej "ústavnej kríze" na Slovensku. To, že nie je obsadený post GP nevnímam ako krízu, keďže GP pracuje normálne, ako pracovala, avšak pod vedením 1. námestníka GP, ktorý má právomoci GP (dokonca môže iniciovať konanie pred Ústavným súdom). Aby niekto mohol hovoriť o nefunkčnosti, resp. kríze, musel by ponúknuť empirické dôkazy, ako funguje prokuratúra s GP a bez neho. Pochybujem, že existujú nejaké rozdiely okrem formálneho obsadenia postu hlavy GP. Ináč sú to len prázdne reči o kríze.<br /><br />Iste, každý zriadený orgán by mal byť obsadený, ale to že obsadený nie je, neznamená automaticky nevyhnutne aj jeho nefunkčnosť, či krízu per se.<br /><br />Tomáš Ľalík Anonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-60665511423105892502012-12-07T17:19:43.173+01:002012-12-07T17:19:43.173+01:00Ad Kubo Mačák:
Ďakujem za reakciu.
V tomto prípa...Ad Kubo Mačák:<br /><br />Ďakujem za reakciu.<br /><br />V tomto prípade sa mi vágnosť v práve nezdá vhodnou, a radšej by som v Ústave SR videl natvrdo nejakú lehotu. Vágnosť v práve má zmysel vtedy, keď nemáme alternatívu iného riešenia, tu však alternatív je viac než dosť.<br /><br />Pokiaľ by nastala nejaká dôležitá a nepredvídaná okolnosť na strane vymenovaného GP potom, čo už je vo funkcii a po vymenovaní, dá sa predsa odvolať z funkcie aj mimoriadne.<br /><br />V konkrétnom prípade však prístup prezidenta možno považovať (mierne povedané) skôr za politický ako za právny. Jeho komunikácia s jednotlivými kandidátmi a iné prejavy jeho vôle zjavne vykazujú znaky nerovnakého prístupu, čo v konkrétnom prípade smeruje k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR (pričom Ústavný súd SR pri podávaní daného výkladu mierne odignoroval aj tento <a href="http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=17037" rel="nofollow">vlastný nález</a>). <br /><br />Preto zastávam názor, že je podľa mňa v ústavnom vyvažovaní dôležitejšia právna istota v rámci čl. 30 ods. 4 Ústavy SR pre kandidáta, než to, nakoľko prezident má či nemá špekulovať pri jeho menovaní a hľadať špecifické dôvody, prečo ho nevymenovať (buď existovali v čase, keď meno kandidáta dostal na stôl a teda mal ho odmietnuť vymenovať ihneď s uvedením tohto dôvodu, alebo neexistovali a teda mal byť kandidát vymenovaný), nakoľko toto zdržovanie nie je určite zmyslom a účelom ústavnej úpravy menovania GP prezidentom.<br /><br />Mám skôr za to, že verejný život v SR poskytuje prekvapení až príliš z dôvodu, že právna úprava je príliš vágna a zároveň príliš zložitá, a preto existuje snaha ju zneužívať, resp. využívať jej nedostatky. V tejto úvahe podľa mňa neexistuje taký druh prekvapenia, ktorý by mal byť dôvodom na vyčkávanie s menovaním, nakoľko všetky, ktoré by aj teoreticky mohli nastať pro futuro, sa dajú zhojiť mimoriadnym odvolaním z funkcie.<br /><br />Ondrej PivarčiAnonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-20163661830979113322012-12-07T13:06:54.646+01:002012-12-07T13:06:54.646+01:00Ondrej Pivarči: Ďakujem Vám za informatívne a pres...<b>Ondrej Pivarči:</b> Ďakujem Vám za informatívne a presvedčivé doplnenie argumentácie v hlavnom poste. <br /><br />Otázku lehoty vymenovania som pre krátkosť obišiel, no patrí sa znovu podčiarknuť, že <i>concurring opinion</i> predsedníčky súdu dáva prezidentovi ďalšiu muníciu na podporu jeho vyčkávajúceho postoja. Právnu relevanciu tohto <i>„doplňujúceho stanoviska“</i> oslabuje reštriktívne znenie § 32 ods. 1 zákona o organizácii ústavného súdu (viď text postu), no dá sa argumentovať aj, že <i>concurring opinions</i> sa postupne stávajú súčasťou rozhodovacej praxe nášho ústavného súdu. Priekopníkom v tomto smere bol sudca Peter Brňák v nedávnych veciach sp. zn. <a href="http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415796" rel="nofollow">PL. ÚS 95/2011</a> a <a href="http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=449112" rel="nofollow">PL. ÚS 114/2011</a>. <br /><br />Podľa slovenského ústavného právnika a bývalého ústavného sudcu <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Drgonec" rel="nofollow">Jána Drgonca</a> právo sudcu na pripojenie odlišného stanoviska zahŕňa <a href="http://books.google.co.uk/books?id=2bCfnLWZD0AC&lpg=PA92&dq=drgonec%20concurring&pg=PA92#v=onepage&q=drgonec%20concurring&f=false" rel="nofollow">„aj právo uverejniť vlastné dôvody rozdielne od dôvodov ostatných sudcov, ktoré ho priviedli k hlasovaniu v prospech schváleného rozhodnutia (<i>concurring opinion</i>).“</a> (Ochrana ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky, Eurokodex 2010, str. 92.) <br /><br />S takto poňatou koncepciou doplňujúceho stanoviska sa samozrejme nedá nesúhlasiť, otázna je podľa mňa len relevancia stanoviska, ktorého cieľom je verejnosti sprostredkovať so správnosťou (<i>vel non</i>) väčšinového rozhodnutia nesúvisiace <i>obiter dictum</i>. No asi aj tu je vhodnejšia liberálnejšia interpretácia, s cieľom kultivovať verejnú diskusiu a transparentnosť rozhodovania ústavného súdu a jeho jednotlivých sudcov. <br /><br />Súhlasím s tým, že všeobecné posúdenie <i>„vhodnosti zvolenej osoby pre výkon predmetnej funkcie“</i> z hľadiska <i>„všetkých relevantných skutočností“</i> (body 45 a 46) ide priširoko, ostatne, k tomu smeruje aj veľká časť môjho argumentu v hlavnom poste. No vami navrhovaná <i>„obmedzujúca podmienka“</i>, aby relevantné dôvody poznali kandidáti v konkrétnosti vopred, je možno až príliš obmedzujúca – nie všetky situácie, ktoré môžu nastať, je realisticky možné predvídať vopred a taxatívne vymedziť. <br /><br />Vágnosť v práve má takisto svoju hodnotu (na jej obranu viď napr. výbornú knižku Timothy Endicotta s príznačným titulom <a href="http://books.google.co.uk/books/about/Vagueness_in_Law.html?id=4mIF6IaGU3QC" rel="nofollow">Vagueness in Law, OUP 2000</a>), a v predmetnom prípade si viem predstaviť, že nastavenie relevantného kritéria ako <i>„existencie obzvlášť závažných skutočností, ktoré spochybňujú spôsobilosť navrhnutého kandidáta zabezpečiť riadny chod orgánov prokuratúry Slovenskej republiky“</i> (z odlišného stanoviska sudcov Lubyho a Orosza) by mohlo ponechať dostatok flexibility pre reflektovanie prekvapení, ktorých nám verejný život na Slovensku poskytuje niekedy až príliš, ale zároveň by udržalo mieru prezidentovho uváženia v rámci únosnosti a prijateľnosti z hľadiska ochrany právnej istoty. <br /><br />Kubo MačákObčasný bloggerhttps://www.blogger.com/profile/13713337913473198612noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-43624364789743089302012-12-07T09:39:39.416+01:002012-12-07T09:39:39.416+01:00Je to tak, môj popisok k pôvodnému obrázku bol oza...Je to tak, môj popisok k pôvodnému obrázku bol ozaj už jemne zastaralý! :-) Ďakujem Kiťovi aj anonymnému komentátorovi za upozornenie a dúfam, že tento obrázkový <i>mix-up</i> ostane jedinou hrúbkou tohto postu.<br /><br />Kubo MačákObčasný bloggerhttps://www.blogger.com/profile/13713337913473198612noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-36526941165481032472012-12-07T01:32:20.597+01:002012-12-07T01:32:20.597+01:00Len poznámka k obrázku - v súčasnosti je to sídlo ...Len poznámka k obrázku - v súčasnosti je to sídlo kníhkupectva Panta rhei, Ústavný súd SR sídli od roku 2006 o niekoľko desiatok metrov ďalej, v budove bývalých Jiskrových kasární..Anonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-18956924915356848292012-12-07T01:03:48.069+01:002012-12-07T01:03:48.069+01:00"Na obrázku je Dessewffyho palác, súčasné síd..."Na obrázku je Dessewffyho palác, súčasné sídlo Ústavného súdu SR v Košiciach. Zdroj: islovakia.ic.cz."<br /><br />Kubo, ty si už fakt dlho nebol doma.<br /><br />K.CsachAnonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-25698681491923191382012-12-06T22:41:20.151+01:002012-12-06T22:41:20.151+01:00Ad článok:
Pekne spracovaný článok, prehľadný. Už...Ad článok:<br /><br />Pekne spracovaný článok, prehľadný. Už horšie je to s argumentáciou ÚS SR.<br /><br />Bod 48 uznesenia pléna:<br /><i>Uvedené závery ale <b>nezbavujú prezidenta a národnú radu zodpovednosti za to, aby zabezpečili, že funkcia generálneho prokurátora nezostane dlhodobo neobsadená.</b> Aj keď ústava nestanoví žiadnu lehotu, v rámci ktorej má prezident rozhodnúť ..., musí sa aj toto jeho rozhodovanie uskutočniť v <b>určitom</b> primeranom časovom rámci.</i><br /><br />Ďalej sa v bode 48 uznesenia uvádza: <br /><i>Je zrejmé, že z povahy rozhodovania o vymenovaní, ktoré je výsledkom voľby poslancov národnej rady a súhlasu prezidenta republiky, môže a bude dochádzať k tomu, že dosiahnutie potrebného konsenzu nebude otázkou dní, ale týždňov či <b>výnimočne mesiacov</b>.</i><br /><br />Problém je však v tom, že u nás <i> výnimočnosť</i> trvá (1) a pol roka. Pod povinnosťou prezidenta zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov rozumiem inter alia rešpektovanie čl.30 ods.4 Ústavy SR: <i>"Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám."</i>, ktorý samozrejme platí aj o funkcii GP a ktorý bol podkladom pre sťažnosti <a href="http://www.pravoprekazdeho.sk/system/meta_menu/aktuality/detail/news/354/1/37cff1215c/index.html" rel="nofollow">(2) konkrétnych kandidátov</a>.<br /><br />Pokiaľ zmysel prezidentovho posudzovania má spočívať v (bod 45 uznesenia): <i>hodnotení vhodnosti zvolenej osoby pre výkon predmetnej funkcie, a to z hľadísk, ktoré odpovedajú už uvedenej základnej povinnosti prezidenta zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov</i>, a musí túto vhodnosť posudzovať z hľadiska princípu právnej istoty (čl.1 ods.1 Ústavy SR), čiže každý kandidát na funkciu GP musí vedieť, aké sú podmienky na jeho zvolenie (či teda má zmysel, aby vôbec kandidoval) a musí byť posudzovaný podľa rovnakých podmienok ako každý iný kandidát.<br /><br />Aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (120/1976 Zb.) v čl.25 hovorí nasledovné: <i>Každý občan má právo a možnosť bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v čl.2 a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny.</i><br /><br />Odôvodneným obmedzením môže byť v právnom štáte iba také, ktoré je vopred verejne známe (právna istota) a predvídateľné. Výnimočné neobsadenie funkcie GP v trvaní (1) a pol roka nepredvídal asi nikto.<br /><br />Preto možno použiť záver ÚS SR o tom, že prezident môže odmietnuť návrh NR SR na vymenovanie aj z iných dôvodov, ako je nesúlad s právnymi predpismi, avšak s obmedzujúcou podmienkou = tieto dôvody musia byť kandidátom vopred (pred uzatvorením prihlášok do kandidatúry) známe. Inak hrozí závažný zásah do základného práva a slobody podľa čl.30 ods.4 Ústavy SR, lebo aj v konkrétnom prípade kandidát nemohol predvídať, že rok a pol nebude napriek návrhu NR SR vymenovaný do funkcie, a to bez toho, aby poznal presný dôvod svojho nevymenovania.<br /><br />ÚS SR ešte uvádza v bode 44 uznesenia toto:<br /><i>... aby došlo k reálnemu zabezpečeniu takto vymedzeného nestranného postavenia prokuratúry ... zveril ústavodarca výber osoby GP medzi viac ústavných orgánov, ktoré sú s ohľadom na spôsob ich voľby spôsobilé nezávisle od seba sprostredkovať vymenovanej osobe demokratickú legitimitu pre výkon jeho funkcie.</i><br /><br />Vzhľadom na fakt, že neexistuje podľa názoru ÚS SR žiadne porušenie Ústavy SR, ak prezident nevymenuje zvoleného kandidáta v lehote (1) a pol roka bez toho, aby uviedol dôvod (<i>"Je preto možné zhrnúť, že z ústavy nevyplýva žiadna presná časová hranica, ktorej prekročenie by nevyhnutne znamenalo porušenie povinnosti rozhodnúť v primeranej lehote.</i>), prezident má čoby orgán exekutívy silnejšie postavenie ako parlament, pretože môže fakticky pozdržať bez akýchkoľvek sankcií vymenovanie GP bez uvedenia dôvodu, čo NR SR síce tiež môže, ale len ako následok porušenia Rokovacieho poriadku (350/1996 Z. z.) a podstatne vyšším počtom ľudí než iba jeden. Úmyselné porušenie Ústavy SR takto prezident nespôsobí, pretože postačí, ak jemu samému uplynie funkčné obdobie bez toho, aby rozhodol ...<br /><br />Ondrej PivarčiAnonymousnoreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-36392034.post-35979376457913639712012-12-06T20:27:55.125+01:002012-12-06T20:27:55.125+01:00Chtěli napsat blbuvzdornou Ústavu, ale s takovým b...Chtěli napsat blbuvzdornou Ústavu, ale s takovým blbem nepočítali.Tomáš Sobekhttps://www.blogger.com/profile/16089644553282150560noreply@blogger.com