středa 2. ledna 2013

Košický bumerang: K rozhodnutiu prezidenta SR nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora (Kubo Mačák)

Pred sviatkami som tu zverejnil pár slov týkajúcich sa nedávneho rozhodnutia slovenského ústavného súdu vo veci výkladu slovenskej ústavy a povinnosti prezidenta vymenovať parlamentom navrhnutého kandidáta na post generálneho prokurátora (sp. zn. PL. ÚS 4/2012). Čitateľom dávam do pozornosti dnešné nadväzujúce rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR a jeho deväťstránkové odôvodnenie. Prezident upriamil svoju pozornosť na skutočnosti, ktoré podľa neho nasvedčujú tomu, že zvolený kandidát nespĺňa „nároky na morálne vlastnosti“ spojené s touto funkciou. Prezident sa rozhodnutia ústavného súdu dotkol iba nepriamo, bez citácie, a to v odseku, v ktorom parafrázoval výrok súdu v súvislosti s kauzou skartovania protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča:

„Vážne pochybnosti o tom, či zvolený kandidát je schopný vykonávať funkciu generálneho prokurátora spôsobom neznižujúcim vážnosť tejto ústavnej funkcie a celej prokuratúry, ktorej má byť vrcholným predstaviteľom a vykonávať túto funkciu spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním prokuratúry, tak, aby to neviedlo k narušeniu riadneho chodu tohto ústavného orgánu, vzbudzuje aj skutočnosť, že v súvislosti so skartovaním protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča neprejavil dostatočnú zodpovednosť a zachoval sa nečestne.“ (zvýraznenie parafrázovaného textu doplnené).

Nechcem sa púšťať do úvah o tom, do akej miery skartácia zápisnice a nasledujúce „mlženie“ spochybňujú morálny profil kandidáta a radšej ani do pokusov o porovnanie tohto prehrešku so zdokumentovanými kauzami súčasných a minulých predstaviteľov slovenských ústavných orgánov. No trúfam si povedať, že prezidentovmu listu badateľne chýba vysvetlenie toho, ako by ním uvedené skutočnosti vrátane tej uvedenej v citovanom odseku mohli spôsobiť v prípade Čentéšovho vymenovania „narušenie riadneho chodu ústavných orgánov“ vyžadované ústavným súdom (výrok cit. rozh.).

Predpokladom tohto môjho tvrdenia samozrejme je, že nebudeme považovať akékoľvek (subjektívne vnímané) morálne zlyhanie objavené v minulosti kandidáta za automatické ohrozenie riadneho chodu orgánu, ktorý by mal viesť. No také niečo mi v slovenskom kontexte, kde mnohí verejní predstavitelia vrátane všetkých doterajších prezidentov boli do roku 1989 členmi komunistickej strany, príde, odpusťte mi ten eufemizmus, príliš utopické. Prezidentovo rozhodnutie je teda prinajmenšom nedostatočne odôvodnené.

Patrí sa však aj opätovne pripomenúť, že majorita v tejto súvislosti prezidentovi povolila prakticky neobmedzené uváženie s veľmi nejasnými kontúrami (viď najmä bod 46 rozhodnutia a kritiku v mojom pôvodnom poste). Bumerang, ktorý tak väčšina ústavného súdu odhodila len pred pár týždňami, sa teda do Košíc zrejme veľmi skoro vráti v podobe ústavnej sťažnosti odmietnutého kandidáta proti prezidentovmu rozhodnutiu.

6 komentářů:

Anonymní řekl(a)...

Podľa môjho názoru rozhodnutie prezidenta napĺňa mantinely uznesenia ústavného súdu:

1. okrem zákonných požiadaviek na kandidáta, prezident môže zohľadniť aj všetky ostatné (nešpecifikované, mimoprávne) požiadavky kladené na túto osobu, čo prezident urobil;

2. požiadavky sa majú týkať osoby kandidáta na GP pričom vplývajú na:

a) vážnosť funkcie a/alebo
b) poslanie GP;

3. čo má za následok, že podľa prezidenta GP pod vedením kandidáta nebude plniť svoje ústavné a zákonné funkcie, keďže je zodpovednosťou prezidenta, aby menoval do funkcie tie osoby, o ktorých nie sú z jeho strany pochybnosti (prezident vyvažuje moc zákonodarnú, § 36 uznesenia);

4. rozhodnutie môže byť stručné a musí sa vyvarovať svojvôle.

Rozmenené na drobné:

1. skartácia politicky citlivej výpovede a následné zavádzanie verejnosti;

2. vplýva tak na vážnosť ako aj poslanie GP;

3. prezident si myslí, že tým GP ako inštitúcia pod vedením kandidáta nebude plniť svoje ústavné funkcie;

4. rozhodnutie prezidenta nie je svojvoľné.

Podobne by sme mohli charakterizovať aj voľbu kandidáta na GP, ktorá sa nedá oddeliť od posudzovania osoby kandidáta a bude rovnako vplývať na poslanie/vážnosť GP pričom tiež nejde o svojvôľu. Trestné činy páchané samotnými poslancami počas tých niekoľkých mesiacov sa nemôžu bagatelizovať (por. k tomu IV. ÚS 433/2012 a tam uvedené svedecké výpovede poslancov).

Toto implicitne potvrdzuje aj poslanec R. Procházka, ktorý určite nie je fanúšikom prezidenta. http://tv.sme.sk/v/25426/prochazka-stat-nam-pada-na-hlavu.html cca 13:12.

Tomáš Ľalík

Anonymní řekl(a)...

No, nepochybne dal ÚS prezidentovi veľký priestor pre úvahu. Nie som však tak úplne presvedčený o nepriestrelnej presvedčivosti argumentov pána prezidenta ako T.Ľ.

Napríklad vplývajú pochybenia pri voľbách do NRSR, komunálnej samosprávy (svojský volebný osadnícky kolorit) pre poslanie/vážnosť NRSR/obce? Nepriamo áno, ale to asi aj kandidatúra smiešnych a anti-demikratických síl.

Je mi to ale v podstate jedno, je to skôr politická ako právna otázka a riešiť ju právne asi nemá zmysel.

Každopádne, som vďačný za to, že nároky na výkon politickej kultúry sa zvyšujú. V zmysle rozhodnutia prezidenta sa asi rovnaký prešľap (usvedčenie médiami z klamstva) už nebude dať odpustiť ani pri iných podobne vysokých funkcionároch (v zmysle daného článku ÚSR asi ani v prípade potenciálnych premiérov, rektorov či nebodaj sudcov). (irony off).

Kubo, tá alegória s minulosťou pred 89 je trefná. :) Postavenie v mocenskom aparáte totalitného režimu asi bude v zmysle prezidentovho rozhodnutia musieť per se vylučovať akéhokoľvek kandidáta na akúkoľvek funkciu...

Čo ma ale po právnej stránke zaujíma je:

a) vplyv rozhodnutia prezidenta na disciplinárnu právomoc (a vice versa). Ak prezident ako niekto komu sme (?) zverili (?) posledné slovo povie o kandidátovi to čo povie, má to vplyv na disciplinárnu zodpovednosť kandidáta? A navyše, ak voči nemu na to relevantné osoby neiniciujú postih, tak to ne-/znamená zníženie vážnosti, ohrozenie poslania inštitúcie? Atď...

b) Aké má rozhodnutie prezidenta vlastne účinky do budúcna. Platí v jeho prípade samo-viazanie orgánu pri aplikácii správnej úvahy? :-) Pochybujem... Rovnako pochybujem aj o možnosti súdneho prieskumu tohto rozhodnutia (a preto si vlastne myslím, že právna stránka je tu úplne nepodstatná, je to politická nahota zakrývajúca sa rúškom práva)

PS: T.Ľ.: "Trestné činy páchané samotnými poslancami počas tých niekoľkých mesiacov..." Uff, nie som síce priaznivec politikov a tiež-poslancov a preventívne upaľovanie (obnovenie starej dobrej tradície decimovania v politických štruktúrach by malo určite pozitívny vplyv) mi v podstate neprekáža, ale nie je to trochu prisilné a takpovediac "argument mimo misu"?

K.Csach

Občasný blogger řekl(a)...

Kiťo, to sú veľmi správne otázky. Hoci máš pravdu v tom, že hodnotenie morálnych vlastností kandidáta je skôr politická než právna otázka, nemyslím si však, že [ako píšeš sub b)] by bol vylúčený súdny prieskum rozhodnutia založeného na takom hodnotení. Ostatne, aj Tomáš Ľalík ponúka právnu konštrukciu, do ktorej zasadzuje pozorovania prezidenta (body 1 až 4 jeho reakcie). Ak by sa s ňou ústavný súd stotožnil, odhliadnuc od ostatných prípadných námietok sťažovateľa, mohol by rozhodnutie prezidenta potvrdiť ako súladné s výkladom ústavy z PL. ÚS 4/2012.

Ja však s Tomášovou konštrukciou nesúhlasím, resp. chýba mi v nej dôležitý prvok vyžadovaný ústavným súdom, o ktorom píšem aj v hlavnom poste, a síce požiadavka kauzality z výroku súdu („ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov“), ktorú súd ďalej rozviedol v bode 46 rozhodnutia („akékoľvek ďalšie dôvody, pre ktoré by sa prezident rozhodol nevymenovať ho, však musia obstáť práve s ohľadom na jeho povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov“). Odôvodnenie teda musí presvedčivo poukázať na ohrozenie riadneho chodu ústavných orgánov spôsobené „závažnými skutočnosťami“ týkajúcimi sa osoby kandidáta. Text však obsahuje len akýsi prezidentský fiat: myslím si, že kto klame o zápisnici, je nečestný, a preto ho nevymenujem. To ostatne pripúšťate i Vy, Tomáš, vo Vašom treťom bode („prezident si myslí, že tým GP ako inštitúcia pod vedením kandidáta nebude plniť svoje ústavné funkcie“). To však nestačí, a odôvodnenie je tým deficientné.

Pre lepší príklad sa môžeme pozrieť do našej federálnej minulosti. V roku 1992 prezident Václav Havel odvolal vtedajšieho generálneho prokurátora ČSFR pre jeho nečinnosť v niekoľkých prominentných kauzách, z ktorých najznámejšou bol prípad údajnej krádeže materiálov ŠtB z tzv. Tisovej vily. Slovami dnešného ústavného súdu sa dá takáto nečinnosť označiť za „narušenie riadneho chodu“ prokuratúry a prezident Gašparovič by bol presvedčivejší, ak by ukázal, že niečo také hrozí v prípade vymenovania kandidáta Čentéša. Ostatne, s prípadom z roku 1992 je oboznámený. Vtedy odvolaným generálnym prokurátorom totiž bol – Ivan Gašparovič.

Kubo Mačák

Anonymní řekl(a)...

Ad) Kristián Csach

Nechápal by som tento prípad ako zvyšovanie politickej kultúry. Je vecou prezidenta ako bude posudzovať jednotlivé prípady kandidátov na sudcov, GP, resp. iných verejných funkcionárov, na ktorých menovaní sa podieľa. Klamstvo a verejné usvedčenie z neho môže byť raz brané ako prekážka a inokedy nie. Samozrejme ultimátnymi kritériami je zákaz svojvôle a povinnosť prezidenta zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.

Príklady pri voľbách do samosprávnych orgánov alebo NR SR treba doplniť tým, že: a) ide o kolektívne orgány, ktoré rozhodujú vždy ako kolektív a b) dôležitá je intenzita pochybení. Pri voľbe GP uzná každý, že bola vysoká.

Silné slová. Keď si prečítate výpovede poslancov z predmetného uznesenia (ináč nepochopiteľné odmietnutie sťažnosti ústavným súdom) dokopy s vyjadreniami politikov v tom období, tak prídete k záveru, že každá jedna voľba bola sprevádzané megakorupciou. A čím iným ako páchaním trestných činov sa dá nazvať toto konanie zástupcov suveréna ?!

Ad. Kubo Mačák a kauzalita

Ako si predstavujete, že by prezident mohol presvedčivo preukázať/poukázať na to, že menovaním kandidáta do funkcie bude ohrozený riadny chod GP ? Uznávam, že Váš príklad je jednoznačnejší, ale berúc do úvahy šírku manévrovacieho priestoru prezidenta, aj verejne preukázaná skartácia politicky citlivej výpovede (viacnásobná ?), musí stačiť ako objektívne kritérium, ktoré nie je svojvoľné. Povedané inými slovami, prezident má za to, že je to skutočnosť, ktorá má vplyv na riadny chod prokuratúry. Skutočnosť je to objektívna, to musíte uznať aj Vy.

Podľa mňa nemôžeme v tejto situácii uvažovať v úrovniach - tá skutočnosť už preukazuje/poukazuje defektné riadenie prokuratúry kandidátom a tá nie. Pokiaľ nie je prítomná svojvôľa, je na rozhodnutí prezidenta, aby on zvážil či áno alebo nie. Koniec-koncov má rovnaké postavenie ako parlament a silný mandát.

Čo sa týka súdneho prieskumu, tak som toho názoru, že ústavný súd môže posudzovať len (ne)prítomnosť svojvôle u prezidenta. V prípade, ak by sa odhodlal k druhému bodu - vplyvu na riadny chod GP - zúžil by tak diškréciu prezidenta pri posudzovaní všetkých okolností, ktoré sa týkajú osoby kandidáta, ktorú mu v uznesení pléna priznal (§ 46). Inými slovami, prezident by tak mohol posudzovať len niektoré skutočnosti (ktoré by definoval ústavný súd ?), ale už nie všetky, ako mu to vyplýva z rozhodnutia ÚS. Nezabúdajúc na rozdielnu vertikálnu silu rozhodnutí pléna a senátov.

Tomáš Ľalík

Anonymní řekl(a)...

ad Tomáš Ľalík:

Neviem, čo implicitne Procházka potvrzuje, keďže tu:
http://www.sme.sk/c/6656590/centes-bude-za-svoje-prava-bojovat-aj-v-zahranici.html
potvrdzuje výslovne, že podľa jeho názoru by mal Čentéš uspiet, a podobný názor má aj prof. Mazák:
http://www.sme.sk/c/6656148/byvaly-sef-ustavneho-sudu-odovodnenie-prezidenta-nemoze-obstat.html

Anonymní řekl(a)...

O stížnosti bude rozhodovat senát ve složení Brňák, Ľalík, Mochnáčová, takže se můžeme těšit na "kvalitní" a "rychlé" rozhodnutí...