22 srpna 2009

Ladislav Križan: Právo v športe v Čechách a na Slovensku - časť 3.: „Športové právo“ a „sieťová“ štruktúra systému práva prof. Holländera

„Výklad o práve ako o nástroji regulujúcom športové vzťahy ústi v pojem športového práva, ktorý je akýmsi lingvistickým vrcholom úvah o vzájomných vzťahoch športu a práva. Stále sa zvyšujúca rola práva v športe je zosobnená práve používaním pojmu „športové právo“. Naproti tomu u názorov túto skutočnosť popierajúcich alebo odmietajúcich sa hovorí iba o „športe a práve“, i keď i reprezentanti tohto názorového prúdu uznávajú praktickosť pri používaní uvedeného slovného spojenia a nie jeden krát ho takisto využívajú. Preto i táto práce sa snaží dať odpoveď na otázku, či to skúmame, a to, o čom hovoríme, je možné charakterizovať ako športové právo, alebo iba ako šport a právo, príp. právne aspekty športu.“

Dnes, ak sa nemýlim, už sudca Najvyššieho súdu Českej republiky Michal KRÁLÍK (Právo ve sportu, 2001) týmito slovami uvádza príslušnú kapitolu o svojej práci, ktorá bola hodnotená v našich zemepisných šírkach najprv ako neobvyklá, neskôr už ako základný teoretický spis v tejto oblasti, priekopnícky počin aj v oblasti právnej doktríny a právnej kultúry.

Tento autor sa ako prvý v našich zemepisných šírkach pokúsil hľadať odpovede na základné teoretické otázky spojené s prienikom oboch týchto fenoménov v treťom tisícročí i u nás. Otázky, či má niečo takéto zmysel a význam pre reálnu športovo- právnu prax prof. SVÁK už pri posudzovaní tejto práce pred viac ako 8 rokmi, v roku 2001 jasne zmietol zo stola. Uvedomoval si totiž, že : ...začať písať „praktickú príručku“ alebo, pri väčšej ašpirácii, pozitívno-právne zmapovanie základných právnych problémov v oblasti športu je fakticky nemožné, pretože chýbajú aj tie základné teoretické analýzy. Sedemnásť rokov, ktoré uplynuli od vydania monografie prof. Prusáka (historický prvá a dodnes na Slovensku jediná! monografia na túto tému bola vydaná v roku 1984- pozn. autor práce L.K.)- aj v tak dynamicky sa rozvíjajúcom fenoméne (už nielen spoločenskom, ale stále viac aj v ekonomickom a politickom) akým je šport- predstavuje takú dobu, že treba nanovo pristúpiť k základným analýzam vzťahu športu a práva.

V tejto súvislosti môžeme pojmy „šport a právo“, „právo v športe“, ale i ďalšie dva „právne aspekty športu“ resp. „právne aspekty v športe“ môžeme používať bez obáv. Pojem športové právo však skrýva v sebe riziko, keďže ak by sme boli lingvisticky dôslední, nemohol by v sebe zahŕňať veľmi dôležitú súčasť regulácie spoločenských vzťahov v športe- neprávne normy vydané športovými organizáciami i nadnárodného charakteru (napr. FIFA, UEFA, WADA, MOV), keďže by im chýbali viaceré ich špecifické rysy vrátane štátneho donútenia. Niektorí autori, ktorí o týchto neprávnych normách dokonca hovoria ako o druhom „stĺpe“, na ktorom je celý systém tzv. športového práva ako pojmu vedľa právnych noriem vybudovaný (Praxishandbuch Sportrecht, 2007) , by teda určite nesúhlasili (paradoxne tieto neprávne, športové normy totiž majú v regulácii športovej praxe reálne veľmi veľkú moc a často sú dokonca z časového hľadiska vynútiteľnejšie ako právne normy uplatňované v športe).

Pre zvyšovanie právneho (bez)(ne)vedomia v tejto oblasti je teda dôležité rozlišovať koncepciu športového práva ako pojmu, ktorý zjednodušene povedané v sebe americkým, veľmi pragmatickým spôsobom integruje veľmi roztrúsené právne normy z temer všetkých právnych odvetví resp. odborov právnych vied upravujúce spoločenské vzťahy, ktoré vzniknú v športe a v súvislosti so športom a koncepciu športového práva, ktorý v sebe zahŕňa okrem nich i neprávne, tzv. športové normy vydané športovými organizáciami najmä nadnárodného charakteru (FIFA, MOV, IIHF, WADA).

Pri hľadaní možností rozvoja tzv. športového práva v našich súčasných podmienkach do budúcnosti je veľmi poučná analógia so vznikom a historickým vývojom práva životného prostredia v systéme práva resp. telovýchovného lekárstva a jeho vzťahu k vedám o športe.

Telovýchovné lekárstvo, odbor lekárskych vied, bol schválený ako samostatný vedný odbor Prezídiom Československej akadémie vied už v roku 1967! a ako lekársky špecializačný odbor Ministerstvom zdravotníctva ČSR v roku 1970. V roku 2009 oslávi Československá resp. Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva 63 rokov svojej existencie! V súčasnosti patrí telovýchovné lekárstvo na Slovensku medzi lekárske vedy, konkrétne medzi ich podsystém nie klinické lekárske vedy, ale zdravotné vedy pod číslom 030306 (10) a dnes už snáď nikto nepochybuje o jeho opodstatnenosti pre rozvoj telesnej výchovy a športu!

Športové právo by pri takomto chápaní mohlo byť v budúcnosti u nás považované za tzv. združenú právnu vedu (Boguszak, J.- Čapek, J.- Gerloch, A.- Teorie práva., 2004, s.18 a nasl.), t.j. vedu, ktorej predmetom by boli vzájomné vzťahy medzi právom a športom, a ktorá by bola zároveň považovaná za súčasť nielen právnych vied, ale i vied o športe. Jej výskum by najlepšie charakterizoval fenomén tzv. spojených nádob- vedy o športe a právne vedy resp. „dobrá“ športová legislatíva a „správna“ športová judikatúra. ( PROCHÁZKA, R. : Dobrá vôľa, spravodlivý rozum. 2005. s.12-13)

Uvedieme dva príklady nevyhnutnosti medziodborovej spolupráce.

Prvý- prijatie „správnych“ súdnych rozhodnutí ovplyvňujú okrem logických pravidiel pri výklade a aplikácií právnych noriem i socio- kultúrne vzorce športu vlastné a dané mu jeho historickým vývojom. Tieto sú predmetom skúmania telovýchovnej historiografie resp. sociológie športu ako súčastí vied o športe.

V druhom sa najlepšie premietajú názory dnes už viac ako 80- ročného JUDr. Vojtěcha KUMPERU, opierajúc sa o jeho dlhoročné skúsenosti pri tvorbe športovej legislatívy u nás. Táto legislatíva by mala mať vždy i ambíciu byť „dobrou“ športovou legislatívou, takže nasledujúce slová sú akýmsi mementom chýb minulosti : „Při koncipování navrhovaného zákona o tělesné kultuře se s plnou naléhavostí projevila nezbytnost jednotné, vědecky podložené a společne závazně terminologie. Není v pořadku, když si tělovýchovnesportovní pojmy z nouze definují legislativci, anebo aby si je ct. zákonodarci v rámci své „lidové tvořivosti“ vymýšleli sami- jak to pak vypadá, jsem se už zmínil pri kritice našeho zákona o podpoře sportu.“ Predísť takejto babylonizácii jazyka tzv. športovej legislatívy by sa malo práve pomocou vedeckých poznatkov vied o športe.

Ak sa pokúsime vtesnať tézy tohto príspevku do niekoľkých viet, tak budú nasledovné. Myšlienka na športové právo ako na samostatné právne odvetvie resp. vedný odbor sa zdá v súčasných podmienkach Českej resp. Slovenskej republiky ešte ako veľmi vzdialený cieľ. Uvažovať týmto spôsobom je asi zatiaľ predčasné i vzhľadom napr. na súčasnú slovenskú pozitívnu právnu úpravu v tejto oblasti a publikované odborné stanoviská. Dôvodom sú i fakty, že hoci sa pojem šport vyskytuje v temer tisícke našich právnych predpisov, publikované rozhodnutia v tzv. športových sporoch sú v našej judikatúre skôr zriedkavosťou a prehľad doteraz urobených prác uvedený vyššie je takisto skôr skromný (o tejto téme bude ďalší, 4. diel na JP). Akékoľvek dobre mienené úsilie v tejto oblasti však preto netreba zanechať už pri jeho neľahkých začiatkoch. Výskum vzájomných vzťahov športu a práva u nás podmieňuje na základe už prebiehajúceho vývoja v iných krajinách Európy (Jedno z najvýznamnejších výskumných pracovísk je asi ASSER International Sports Law Center v Haagu a ako osobnosť profesor Stephen Weatherill z University of Oxford, ktorý je považovaný za : „ ...význačného akademika- pokorného, skromného pioniera rozvíjajúceho sa športového práva poskytujúceho koherentné a kritické analýzy toho, ako je šport regulovaný na európskej úrovni a ako sa európska športovo-právna politika rozvíja...“ ako tvrdí bývalý Bosmanov advokát zaoberajúci sa športovým právom pred ESD Jean- Luis Dupont v predhovore k jeho monografii- viac pozri WEATHERILL, S. : European sports law: collected papers. The Hague : TMC Asser press. 2007. s. V.) rozšírenie jeho výučby i na našich vysokých školách a špecializácia naň tak, aby bol nie iba ako doteraz úplne okrajovým, ale už i primárnym predmetom skúmania. Týmto spôsobom získané už väčšie množstvo originálnych, vedeckých poznatkov i československej proveniencie vzhľadom na špecifiká nášho právneho poriadku a športového hnutia v synergii a v komparácií s už získanými zahraničnými poznatkami a najmä skúsenosťami môže tvoriť základ budúcej, zatiaľ v podstate neexistujúcej československej športovo- právnej doktríny.

Prof. Pavel Holländer nazýval už na začiatku 90-tych rokov v svojej dizertačnej práci (Základy legislatívnej techniky. PF UK v Bratislave. 1991. s. 50 a nasl.) model systému práva, ktorý v minulosti členil právo podľa druhu tovarovo-peňažných vzťahov a foriem štátnomocenského riadenia spoločnosti, za tzv. model vertikálny. V dnešnej dobe (v 90-tych rokoch!) sa však podľa jeho názoru vytvára nevyhnutnosť členiť systém práva aj podľa jednotlivých oblastí. Diferenciáciu systému práva podľa jednotlivých oblastí spolo­čenských potrieb nazýval horizontálnou: „Doterajšia lineárna štruktúra sys­tému práva sa tým mení na štruktúru zložitejšiu, na štruktúru sieťovú, v ktorej sú vertikálnym spôsobom vytvárané odvetvia všeobecnejšie z hľadiska objektu, predmetu úpravy, ale špeciálnejšie z hľadiska metódy regulácie, kým odvetvia vytvára­né horizontálnym spôsobom sú všeobecnejšie z hľadiska metódy právnej regulácie, ale špeciálnejšie z hľadiska predmetu úpravy.“

Ak sa pokúsime zamyslieť nad jeho slovami dnes, tak nás napadajú otázky- ako sa zmenilo vnímanie systému práva u nás skoro 20 rokov od ich napísania i v súvislosti s premenou našej spoločnosti po roku 1989? Vzniklo resp. skôr bolo u nás uznané za toto obdobie nové právne odvetvie resp. nový vedný odbor v právnych vedách napr. len vzhľadom na technologický boom, európsku integráciu či „zelenú vlnu", či len z prostého dôvodu odvrátenia sa od dialektického materializmu ako základného filozofického konceptu i pre právne vedy? Ak nie, tak do akej miery chápeme i našich podmienkach právo ako dynamicky sa meniaci a rozvíjajúci sa systém vzhľadom na vývoj celej spoločnosti?

V hľadaní odpovedí i na tieto otázky vidím priestor i pre diskusiu nielen o tzv. športovom práve, ale napr. i o práve životného prostredia i v našich podmienkach.
Ladislav Križan

2 komentáře:

Tomáš Sobek řekl(a)...

Zatímco právo sportu je právo, jehož předmět úpravy je sport, sportovní právo je takové právo, pro které není důležité zvítězit, ale zúčastnit se.

Anonymní řekl(a)...

Bonjorno, jinepravo.blogspot.com!
generici: cialis, viagra, levitra, kamagra, ecc. Garanzia di prezzi bassi. [url=http://farmamed.fora.pl/ ] Comprare cialis in Italia[/url] Il prezzo del farmaco Viagra offerto dalla nostra farmacia ? competitivo. [url=http://farmitalia.fora.pl/ ]Come Comprare cialis generico[/url] una carta di credito e gruppi divenne un dato considerato. [url=http://milanofarma.fora.pl/ ] Comprare cialis online[/url] Viagra, Levitra e Cialis sono i nomi commerciali dei farmaci pi? comunemente [url=http://farmanova.fora.pl/ ] Comprare cialis online[/url] Per fortuna la cialis donne cialis acquisto cialis generico dove acquistare [url=http://farmaroma.fora.pl/ ] Comprare cialis in Italia[/url]