středa 23. dubna 2008

Host DANIEL KROŠLÁK - Školné na Slovensku... teória a realita

Vláda SR si v programovom vyhlásení stanovila podporovanie vedomostnej spoločnosti ako základný politický cieľ s vedomím jeho pozitívnych účinkov na budúci vývoj spoločnosti. Takýto program je samozrejme úplne v poriadku, a to aj v kontexte členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a tzv. Lisabonskej stratégie.

Na splnenie tejto úlohy na úseku vysokého školstva sa mala pripraviť novelizácia zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len „vysokoškolský zákon), ktorá mala znamenať systémovú zmenu k lepšiemu. Tento prerod pritom nemal byť postavený na báze spoplatnenia dennej formy vysokoškolského štúdia.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vysokoškolský zákon bol Národnej rade SR doručený v apríli 2007. Zákonodarný zbor predmetný návrh prerokoval a 3. júla 2007 ho s určitými zmenami schválil. Následne bol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a účinnosť nadobudol v podstate 1. septembra 2007.

Novela priniesla množstvo väčších či menších zmien, najvýznamnejšou a najkontroverznejšou je rozšírenie povinnosti platiť školné. Právna úprava pred uvedenou novelizáciou poznala len inštitút školného určeného verejnou alebo štátnou vysokou školou z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky štúdia. Úplne nová formulácia ustanovenia § 92 ods. 5 vysokoškolského zákona zavádza inštitút školného pre študentov, ktorí študujú súbežne v jednom akademickom roku dva alebo viac študijných programov poskytovaných verejnou alebo štátnou vysokou školou v tom istom stupni, resp. sa opätovne zapísali na štúdium ďalšieho študijného programu v príslušnom stupni po prerušení štúdia. V celkovej dobe štúdia sa pritom podľa § 92 ods. 6 zohľadňuje aj doba, počas ktorej bol ten-ktorý študent zapísaný na verejnej alebo štátnej vysokej škole v niektorom zo študijných programov príslušného stupňa vysokoškolského vzdelávania.

Aby bola daná právna úprava správne pochopená, dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa vysokoškolský zákon ilustruje možné situácie neštandardne na príkladoch:

Príklad č. 1: Študent sa zapíše na bakalársky študijný program právo v dennej forme štúdia a na študijný program manažment na druhej vysokej škole v externej forme štúdia. Vysoká škola poskytujúca študijný program manažment požaduje školné. Štandardná dĺžka štúdia študijného programu právo je tri roky. V takomto prípade študent v každom akademickom roku uhrádza vysokej škole školné za štúdium študijného programu manažment. V prípade študijného programu právo, uhrádza vysokej škole školné, pokiaľ ho riadne neskončí za tri roky. Ak študent začne študovať v akademickom roku 2009/2010, svoje štúdium k 1. novembru 2010 preruší a opätovne sa zapíše na štúdium v akademickom roku 2011/2012, tak v takomto prípade je študent povinný uhradiť školné od akademického roka 2012/2013. V prípade, že jeho prerušenie bolo spôsobené závažnými dôvodmi, ako napríklad dlhodobá hospitalizácia a pod., mal by mu rektor verejnej vysokej školy školné odpustiť.

Takéto vysvetlenie nie je dostatočné, skôr vyvoláva ďalšie otázky: Ako napríklad vieme, že študent má zaplatiť školné za štúdium študijného programu manažment? Žiadna zo slovenských právnických fakúlt sa nezriekla vyberania školného a realita je taká, že študent dostane pri zápise formulár „Čestné vyhlásenie“ s presne položenými otázkami a ak prizná, že súčasne začal študovať dva študijné programy, môžu od neho žiadať školné obidve fakulty. Schválne píšem, že môžu, lebo nie vždy to robia. Ako totiž vyplýva z dikcie § 89 ods. 4 vysokoškolského zákona, vysoká škola dostáva na svoje fungovanie zo štátneho rozpočtu dotáciu, ktorej výška je určená o. i. počtom študentov. Do tohto počtu však nie je možné zahrnúť i študentov, ktorí platia školné. V praxi tak môže nastať situácia, že vysoká škola nemá záujem vyberať školné, lebo dotácia, ktorú dostane zo štátneho rozpočtu je vyššia, ako školné, ktoré jej uhradia študenti.

Takisto mi z predposlednej vety uvedeného príkladu nie je jasné, prečo by mal študent uhradiť školné práve od daného akademického roka.

Príklad č. 2: Študent sa zapíše na štúdium v rámci študijného programu všeobecné lekárstvo, ktorý je študijným programom v dennej forme štúdia podľa § 53 ods. 3 v štandardnej dĺžke štúdia šesť rokov, v akademickom roku 2008/2009. V akademickom roku 2009/2010 sa okrem toho zapíše v externej forme štúdia na štúdium bakalárskeho študijného programu prvého stupňa so štandardnou dĺžkou tri roky, v ktorom verejná vysoká škola nepožaduje školné.

V takomto prípade študent v akademickom roku 2008/2009 školné neplatí. V akademických rokoch 2009/2010 a 2010/2011 študent určí, či bude uhrádzať školné v študijnom programe všeobecné lekárstvo alebo právo a príslušné školné uhradí. V akademickom roku 2011/2012 študent študuje štvrtý rok študijný program všeobecné lekárstvo, čím je považovaný za študenta študijného programu druhého stupňa. V študijnom programe právo je študent povinný uhradiť verejnej vysokej škole školné, pretože študuje v študijných programoch prvého stupňa štvrtý rok a jeho štandardná dĺžka štúdia je len tri roky. Ak by štandardná dĺžka študijného programu právo v externej forme štúdia bola štyri roky, v akademickom roku 2011/2012 študent nie je v tomto študijnom programe povinný uhradiť školné.

Ak študent po riadnom skončení štúdia v študijnom programe právo bude od akademického roka 2012/2013 študovať v magisterskom študijnom programe právo v externej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia dva roky, v akademickom roku 2012/2013 určí, či školné uhradí v študijnom programe právo alebo všeobecné lekárstvo. Študent štúdium práva preruší od akademického roka 2013/2014 na jeden rok. V akademickom roku 2013/2014 školné neuhrádza a štúdium všeobecného lekárstva riadne skončí. V akademickom roku 2014/2015 sa študent po prerušení opätovne zapíše na študijný program právo. V tomto akademickom roku je povinný uhradiť školné, pretože celková doba jeho štúdia v druhom stupni je 3 roky, čím študuje dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia študijného programu právo v druhom stupni.

Z tohto príkladu opäť nie je úplne jasné, čo a kedy má študent zaplatiť. Podľa platnej právnej úpravy by v situácii opísanej v prvom odseku mohol študent platiť v študijnom odbore všeobecné lekárstvo. No na druhej strane by tiež nemusel platiť nič, keďže z časového hľadiska začal prvé štúdium v študijnom odbore všeobecné lekárstvo a v druhom študijnom odbore vysoká škola školné nepožaduje (tento variant vychádza z doslovného výkladu § 92 ods. 5 vysokoškolského zákona).

Nadväznosť druhého odseku mi mierne uniká, lebo jednak nebolo povedané, že študent študuje právo a ako som už povedal, každá slovenská fakulta, ktorá realizuje študijný odbor právo, vyberá školné. Lenže podľa prvého odseku má ísť o študijný program, v ktorom vysoká škola školné nepožaduje.

Aj keď od tohto nedostatku odhliadneme, vzniká ďalší problém: Študent si vybral študijný odbor, v ktorom uhradil školné. Nemôže dôjsť k situácii, že fakulta realizujúca ostatný študijný program by mohla študenta vylúčiť zo štúdia, pretože neuhradil školné? Takýmto situáciám by mala predísť existencia centrálneho registra študentov vysokých škôl, ktorý vedie Ministerstvo školstva SR. Ten podľa § 73 ods. 3 písm. n) vysokoškolského zákona obsahuje i údaje o povinnosti uhradiť školné a o jeho úhradách.

Posledná veta druhého odseku uvedenej časti dôvodovej správy k vysokoškolskému zákonu je pre mňa v kontexte platnej právnej úpravy opätovne nezrozumiteľná.

Každý, kto si prečíta aj len časti analyzovanej novely vysokoškolského zákona, musí skonštatovať, že novela je značne neprehľadná a neposkytuje jasné odpovede. Potvrdzujú to aj interpretačné problémy v praxi, keď každá vysoká škola si vysvetľuje jej ustanovenia po svojom. Hlavným problémom nie je ani tak skutočnosť, že vláda SR porušila svoj záväzok z programového vyhlásenia nespoplatniť dennú formu vysokoškolského vzdelávania, ale skôr spôsob, akým sa školné zaviedlo.

Niektorí študenti odmietli zaplatiť školné a pokiaľ sa situácia bude naďalej vyvíjať takýmto smerom, je možné, že sa viacero z nich rozhodne so školami súdiť.

Okrem toho na prelome marca a apríla 2008 vznikla občianska iniciatíva dotknutých študentov „(Férové) školné... (?!)“, ktorí nesúhlasia so súčasným spôsobom vyberania školného jednotlivými fakultami. Na webovej stránke iniciatívy možno nájsť otvorený list študentov proti doterajšiemu spôsobu vyberania školného adresovaný príslušným miestam, informácie o spôsobe vyberania školného jednotlivými fakultami, jeho výšku, vzájomné rady a aj opis niektorých konkrétnych prípadov.

Podľa listu sú problematické v súvislosti s vyberaním školného nasledovné body:
  • Väčšina vysokých škôl si nesplnila svoju zákonnú povinnosť o zverejnení výšky školného najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok, ktorá im vyplýva z § 92 ods. 14 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, v znení neskorších predpisov (pred poslednou novelou platil § 92 ods. 11 s rovnakým významom).
  • Tiež nie je možná zmena podmienok štúdia v priebehu roka, keďže študenti neboli pri zápise a ani neskôr dostatočne informovaní.
  • V niektorých prípadoch došlo k porušovaniu vnútorných predpisov vysokých škôl, v ktorých je jednoznačne stanovený spôsob a termíny splatnosti školného. V rozpore s tým boli študentom písomne oznámené iné podmienky.
  • Platiť školné na niektorých školách musia aj študenti, ktorí sa len zapísali na štúdium, ale nenastúpili, alebo aj študenti, ktorí si v polovici akademického roku štúdium prerušili.
  • Retroaktívne sú postihnutí aj študenti, ktorí štúdium zanechali dávno pred nadobudnutím účinnosti príslušného zákona a boli prijatí na bezplatné študijné odbory.
  • Platenie postihuje aj nadaných študentov, ktorí stíhajú súčasne študovať na dvoch vysokých školách v plnom nasadení a nezostáva im voľný čas na získanie finančných prostriedkov.

Reakcia Ministerstva školstva SR na vznik iniciatívy a na doručený otvorený list nenechali na seba dlho čakať. Čoskoro bola aj na webovej stránke ministerstva zverejnená odpoveď datovaná 10. apríla 2007.

Iniciatíva „(Férové) školné... (?!)“ zvolala na piatok 11. apríla 2008 pred budovou Národnej rady Slovenskej republiky protestné zhromaždenie. Zúčastnilo sa ho takmer 100 protestujúcich. V rámci tejto aktivity sa tiež rozbehla petičná akcia požadujúca zastavenie vyberania školného a nápravu súčasného stavu.


Vráťme sa však ešte k právnej stránke problému. Kľúčovým problémom je, že prijatím analyzovanej novely vysokoškolského zákona došlo k stretu starej právnej úpravy t.j. bezplatnosti štúdia na vysokých školách a novej právnej úpravy, oprávňujúcej spoplatniť určitú skupinu študentov, keď z doterajšej praxe vysokých škôl je nesporné, že nová právna úprava sa dňom jej účinnosti začala aplikovať aj na hmotnoprávne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti starej právnej úpravy. Právna teória v takýchto prípadoch hovorí o nepravej retroaktivite.


Hoci sa v zásade nepravá retroaktivita považuje za prijateľnú, nemusí to tak byť v prípade, ak vznikom nepravej retroaktivity dôjde k zásahu do princípu právnej istoty. O tom však pre tento prípad rozhodne možno až Ústavný súd Slovenskej republiky. Poslanci Martin Fronc a Tatiana Rosová totiž sľúbili účastníkom spomenutého protestného zhromaždenia, že podajú na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie ústavnosti niektorých častí novely vysokoškolského zákona.

Daniel Krošlák

Žádné komentáře: